To, čo v nás horí
Čo sa mi páčilo? Štýl autorky – veľmi čítavý! Od príbehu som sa doslova nevedela odtrhnúť. Atmosféra príbehu – tá vás rozhodne nenechá chladnými. Témy, ktorým sa autorka venuje – hlboké, zraňujúce, uzdravujúce, ale zároveň krásne. Emócie – všetkého druhu Chémia medzi postavami – výborná! Ich vzájomná nenávisť postupne búrala ochranné múry, ktoré si okolo seba vybudovali. Nádherné myšlienky – bolo ich veľa. Krásnych, pravdivých a takých, ktoré vo mne zanechali hlbokú stopu. Otvorená komunikácia – páčilo sa mi, keď sa postavy konečne rozhodli otvorene komunikovať a prestať pred sebou skrývať svoje pocity. Zvraty – prichádzali vždy v ten správny čas! Dodávali príbehu dynamiku, stupňovali napätie a nútili ma čítať ďalej. A čo sa mi nepáčilo? Nebolo toho veľa, keďže mi príbeh naozaj sadol. Miestami mi prekážalo správanie postáv, najmä Rišova arogancia. Aj keď som chápala, prečo sa tak správal, niektoré momenty boli skutočne zraňujúce. Pri čítaní ma rušili aj preklepy v texte, ktorých bolo, žiaľ, dosť. Trošku ma to rušilo. Príbeh hodnotím veľmi pozitívne. Hlavné postavy bojujú so svojimi démonmi, hľadajú uzdravenie, nádej, podporu, priateľstvo a predovšetkým lásku. Autorka otvára témy, o ktorých je potrebné hovoriť. Odpustenie. Sebaprijatie. Uzdravenie. Rodinné vzťahy. Tri nesmierne dôležité veci, ktoré dokážu človeka zmeniť. A práve tieto témy autorka spracovala nádherne, s citom, hĺbkou, ale zároveň aj s dávkou humoru a sarkazmu.