CooBoo

Renée Ahdieh - Plameň v hmle

Autorku som zaregistrovala už pri jej sérii Pomsta & Rozbřesk, ktorá vyšla v českom jazyku. Nejak som sa k nej stále nedostala, aj keď vyzerá naozaj zaujímavo, a tak ma potešilo, že od nej vyjde kniha aj u nás na Slovensku. Plameň v hmle má veľmi dobré ohlasy, a tak som samozrejme mala veľké očakávania. O to viac, keď som sa dozvedela, že by mala byť z časti inšpirovaná príbehom o Mulan, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie rozprávkové hrdinky vôbec. Taktiež v poslednej dobe priam vyhľadávam knihy, ktoré sa odohrávajú mimo Európy a Severnej Ameriky, lebo ma viac láka nové, menej známe prostredie. Už keď kniha začala samurajskou, rituálnou samovraždou u nás známou ako harakiri, vedela som, že nepôjde o klasickú prikrášlenú YA fantasy ale knihu, ktorá nemá problém popísať aj kruté veci také aké sú. Tento popis situácií vydržal celú knihu, a tak si myslím, že aj keď hlavná postava je často až detinská, celé to pôsobí skôr dospelým dojmom, ktorý prináša veľa hlbokých myšlienok, ktoré vás prinútia sa zamýšľať nie len nad japonskou kultúrou, pretože jej princípy sa dajú preniesť na hocijakú spoločnosť. Najviac sa mi na knihe páčilo práve to, že aj keď na prvý pohľad pôsobí ako romantická kniha odohrávajúca sa v exotickom prostredí, vôbec nebola zameraná na romantickú linku. Venovala sa skôr vykresleniu prostredia krajiny, ktorá ma v porovnaní so svetom naozaj netradičné zvyky a tradície + zaujímavú históriu. Mariko je dcérou vysoko postaveného samuraja, no ani to ho nezastaví v tom, aby jej nedohodol sobáš so synom cisára. Jeho dcére sa to samozrejme veľmi nepáči, no ak čakáte, že Mariko od svadby ujde a prezlečie sa pre nenápadnosť za chlapca, nie je tomu tak. Hlavná hrdinka si cení rodinné tradície, a tak nechce spôsobiť svojim blízkym a najmä otcovi hanbu. Po napadnutí, ktoré nemala prežiť, uteká a v hlave jej skrsne šialený nápad - rozhodne sa zistiť kto si najal jej vraždu, no ale zároveň sa aj pomstiť. Preto sa prezlečie za chlapca a pridá sa k Čiernemu klanu. Ako, spočiatku mi to prišlo dosť uletené a také trochu klišé, no práve táto časť je to spojenie z Mulan, ktoré som už však inde v knihe nenašla. Aj keď spočiatku to vyzerá ako klasická pomsta, postupne pochopíte, že je to skôr príbeh sebapoznania a prekonania sa mladého dievčaťa v krajine, kde žena nemá žiadne slovo. Vidíte jej vnútorný boj a jej cestu uvedomenia sa a zmeny. A tak som si Mariko postupne obľúbila, aj keď spočiatku som s jej chovaním často nesúhlasila, neskôr mi prirástla ku srdcu. Podobne to bolo aj s ostatnými postavami, ako jej bratom alebo chlapcami z Čierneho klanu. Nie každý z nich mi sadol, no postupne som začala z časti chápať ich chovanie. A práve takéto vykresľovanie postáv si naozaj cením, pretože je ako v skutočnom živote - reálne. Rozhovory a hádky medzi Mariko a Okámim boli nie len zábavné ale hlavne hlboké. Po každom z nich ste sa naučili viac o každom z nich, a tak sa stal Okámi pre mňa jednou z najzaujímavejších postáv knihy. Aj keď si autorka veľa prekvapení nechala až na koniec (a snáď pokračovanie!), o to viac ma to celé bavilo, keďže sa mi už dlho nestalo, aby ma autorka tak zmiatla, že som jej odhalenia neuhádla dopredu. Za to naozaj poklona. Znamená to, že príbeh sám o sebe bol tak zaujímavý, že som neriešila čo bude/bolo ale sústredila som sa na aktuálny dej, o ktorom som nemohla prestať čítať, a tak som si záver veľmi užila. Celkovo kniha naplnila moje očakávania úžasného prostredia, zaujímavých postáv a prekvapení spojených zaujímavým dejom, ktorý bol rozpovedaný z pohľadu viacerých postáv. Určite ide o výnimočnú knihu, ktorá dokáže zaujať a ak vás raz chytí, budete proste musieť pokračovať a prečítať ju čo najskôr. Zároveň má len okolo 300 strán, čo si v dobe dlhočizných kníh cením, pretože aj keď dlhé knihy milujem, je super prečítať niečo čo je síce kratšie, no nenájdete tam ani jednu zbytočná časť, ktorá by knihu naťahovala. Teším sa na pokračovanie, ktoré snáď vyjde čoskoro. Preto knihu hodnotím na 4,5 kačičky a určite odporúčam každému, kto má chuť na niečo rýchle, kultúrne zaujímavé ale zároveň hlboké.

Never Trust a Duck, 20.11.2018

Rebelové vln - Sara Raasch

Som si istá, že ste už o tejto autorke určite niečo počuli. Či už vďaka jej predošlej sérií Sníh alebo popel, ale hlavne vďaka tomu, že sa minulý rok zúčastnila Humbooku, ktorý sa odohráva v Prahe. Z videí a rozhovor mi prišla naozaj sympatická, a aj keď som jej prvú sériu nečítala, po rozhovore, ktorý sme s ňou spravili, som sa rozhodla, že si knihu Rebelové vln určite prečítam. Keď sme sa jej opýtali, ako by opísala knihu troma slovami, odpoveďou bolo : Nájazdníci, rebeli a revolucionári. S tým všetkým úplne súhlasím, no doplnila by som ešte slová politika a náboženstvo. Tie majú naozaj veľkú rolu v celej knihe. No a tu aj práve nastáva jedne malý problém. Veľmi veľa ľudí, bolo z nej sklamaných a dávali jej zlé hodnotenia, pretože sa nejak šíria úplne odveci fámy o čom táto kniha vlastne je. Skoro každý, kto to hodnotil negatívne, spomína, že kniha vôbec nie je zameraná na pirátov, pretože vlastne nie sú na mori, a aj keď sa tam piráti nachádzajú, sú to prevažne riečni piráti ( čo mi príde super originálne + prosím pekne, názov série je STREAM raiders). Taktiež sa rozšírilo, že to je kniha o gay pirátoch, čo je ešte väčší nezmysel. Vďaka tomu, som naozaj rada, že som si najprv neprečítala recenzie, ale vychádzala som len z toho čo som počula priamo od autorky, pretože táto kniha naozaj stojí za prečítanie. Musím však priznať, že začiatok bol naozaj mätúci. Bolo celkom ťažké sa dostať do toho sveta, a taktiež si zvyknúť na jej štýl písania, ktorý mi niekedy prišiel chaotický, hlavne na opisy a vysvetľovanie. No postupne som si ho obľúbila, pretože vždy uprednostňujem niečo komplikovanejšie pred jednoduchým dejom a písaním. Dobre že som sa na začiatku až tak nesústredila na rýchle pochopenie všetkého, pretože neskôr už automaticky zvládnete pochopiť, kde sa vlastne nachádzajú, a kto skade vlastne je (aspoň u mňa to tak bolo). Rozbeh knihy bol pomerné dlhý, no ako sa neskôr ukáže, aj malé detaily môžu byť na konci dôležité, autorka vám postupne podsúva malé informácie, s ktorých si neskôr môžete poskladať veľké odhalenia. Ak by som mala dať nejakú radu na začiatok, nesnažte sa všetko analyzovať, ale nechajte sa unášať príbehom, neskôr začne (skoro) všetko dávať zmysel. Strašne sa mi páčilo,že je tu konečne kniha, ktorá nehovorí len o rebélií, ale hlavne o tom, čo sa stane po zvíťazení. Predstavte si krajinu, ktorá sa po vojne o nezávislosť, snaží dať dokopy, aj keď je to naozaj ťažké. Ostrov Svatý Loray, je miestom, kde utekali ľudia z rôznych krajín, no najmä Agridu, kde je mágia zakázaná a trestaná smrťou. Práve s Agridom pretým viedli vojnu, no ďalší problém je, že ostrov je naozaj rozmanitý vo svojom obyvateľstve. Nachádzajú sa tu syndikáty pirátov, ktorí majú problém nie len s novou vládou, ale aj sami medzi sebou. Práve v tomto mieste žije Lu, ktorá je dcérou dôležitých revolucionárov, ktorí sú súčasťou terajšej vlády. Už ako dieťa, bola využívaná (zneužívaná?) ako vojak vo vojne, v ktorej ani deti nie sú bez viny. Postupne sa dozviete celý jej príbeh, ktorý je niekedy až prichytený za vlasy, no pravdu povediac, inak to nebolo ani v skutočnej histórií, kde deti počas vojny už nie sú deťmi. Zamilovala som si už od začiatku, ide o naozaj výnimočnú hrdinku, ktorá nie len, že si uvedomuje svoju mylnosť, ale aj je odvážna, hrdá a neskutočne vnútorne silná. Bojuje nie len za lepšiu budúcnosť všetkých, ale hlavne aj sama so sebou. Práve ona prináša "mágiu" do tohto príbehu, kedže je veľmi šikovná s bylinkami, ktoré sú práve jej zdrojom. Ďalšou postavou, je Vex, ktorý sa nachádza tiež na ostrove, no jeho minulosť je povedzme zaujímavá. Je to pirát, ktorý nepatrí k žiadnemu syndikátu, a tak je asi najhľadanejšou a najlegendárnejšej postavou v tomto svete. Spočiatku netušíte o čo mu vlastne ide, prečo sa rozhodne pomôcť Lu zachrániť ostrov pred vojnou (lebo spočiatku to vyzerá, že si chce zachrániť krk, no niečo tam proste nesedí), no postupne tiež odhalí jeho minulosť a plány. Vex bol vtipný, sarkastický, no zároveň zranený a s dobrým srdcom. Vedela som, že si ho obľúbim už pred čítaním a samozrejme, mala som pravdu. Spolu s Lu tvoria perfektnú dvojku, všetky ich rozhovory a hádky som si neskutočne užívala. Je medzi nimi úžasná chémia, ktorá sa snáď rozvinie v druhej, poslednej časti. Poslednou hlavnou postavou je princ Agridu -Benat, ktorý ma bavil z nich troch najmenej. Nehovorím, že nemal zaujímavú linku, no v porovnaní s Lu a Vexom, mi prišla spočiatku zbytočná. Benov otec je kráľom, ale hlavne aj hlavou cirkvi, ktorá je podľa mňa inšpirovaná španielskou inkvizíciou. V jeho pohľade bolo veľa náboženstva, čo však dáva zmysel (stredovek), no niekoho to môže trochu odradiť. Mágia je tak prísne zakázaná, že dokonca zabili jeho uja a bratranca, za jej "nekalé" používanie. Ben tak čelí vnútornému boju, pretože ak by sa zistilo, čo si naozaj myslí, skončil by ako kacír, upálený na hranici ako jeho príbuzní. Taktiež má romantický vzťah so svojim vojakom, čo by nebol problém z pohľadu, že je muž, ale hlavne v ich rozdielnom postavení. Jakesa som nemala rada, za to málo čo sa tam objavil, mi išiel dosť na nervy, tak môžno aj to prispelo k tomu, že ma ich časti nebavili. Celkovo ide o knihu, kde ste stále na inom mieste, deje sa toho veľa a často musíte aj dosť premýšľať. No mne to vyhovuje, bavila ma aj tá politika, ktorá tvorí obrovskú časť príbehu. Páči sa mi, že autorka poukazuje na dôležité témy, ako vplyv náboženstva, imigráciu, budovanie štátu, vojnu, vraždy a podobne. To sa tak často v YA knihách nevyskytuje. Možno práve preto, veľa ľudom táto kniha nesadla, pretože nečakali tak komplexný a komplikovaný svet, no ak máte radi trochu hlbšie knihy, myslím si, že sa vám táto kniha bude páčiť. Postavy sú naozaj dobre premyslené, s rôznymi názormi, príbehmi a minulosťou, no zároveň vedia byť vtipné a zábavné. Od druhej polovici, som si knihu neskutočne užila, dokonca ma dokázala aj autorka prekvapiť jej odhaleniami. Preto knihe dávam 4 kačičky, no ak by bol začiatok trochu menej chaotický, vytiahla by to aj vyššie.

Never Trust a Duck, 20.11.2018

Vyvrcholenie série s trpkou príchuťou

Sara Raaschová ma odrovnala, keď na našom trhu CooBoo uviedlo jej prvotinu Sníh nebo popel. Svet, kde jestvujú popri sebe kráľovstvá Ročných období a Striedavé kráľovstvá, bol plný mágie, bojov a nečakaných zvratov. Druhá časť - Led nebo oheň - takmer prepadla neduhu mnohých sérií, kedy sú pokračovania len akýmsi nemastným-neslaným predelom medzi úvodom a záverom. Našťastie z toho autorka dokázala vykľučkovať a od polovice knihy sa dej parádne rozbehol. Vygradované finálne dávalo tušiť, že vyvrcholenie bude strhujúcou jazdou. Žiaľ, nestalo sa. Mám dojem, akoby Sare bolo vopred jasné, ako príbeh skončí, a všetko tomu prispôsobovala. V príbehu sa tak už doslova nič nečakané neudeje, aby sa náhodou nejako nenarušil autorkin stanovený zámer. O žiadnej akcii nemôže byť reč, dej sa tiahne pomaly, ba trúfam si povedať, že až nudne, autorka podcenila svojich čitateľov. Meira ako hlavná postava, symbol vzbury, novej éry, sa odrazu správa inak ako v predošlých častiach. Možno je to snaha Sary Raaschovej ukázať jej citlivosť v kontraste so surovosťou Angru ako úhlavného nepriateľa, no aj akoby strácal na sile a zďaleka nie je taký neporaziteľný, ako sa predtým zdalo. Meira navyše celú knihu dokola uvažuje, rozmýšľa, spomína... Hovorí o tom, čo musí urobiť, čo má spraviť, až to nakoniec robí a čitateľ tým pádom vie, čo príde. A tak dokola. Jej niekdajší snúbenec Theron, ktorý sa stal Angrovou bábkou, je žalostne nevyužitý a najlepšie z postáv vychádza Mather. Uňho badať najväčší posun od dediča kráľovstva cez radového vojaka až po Meirinu životnú lásku. Správa sa primerane postaveniu a svojej minulosti a je príjemným závanom zdravého rozumu... Meira v úryvku síce vyznieva, že kľúče hľadala naozaj ťažko, ale pravda je, že sám Angra jej prakticky ukázal, u koho sú... Ale aby som iba nekritizoval, musím povedať, že svet mágie, jej dôsledkov a vplyvu bol vykreslený pútavo. Ide o autorkinu prvú sériu, možno si ukrojila priveľké sústo, no aspoň je priestor na zlepšenie. Je azda paradoxné, že Sare ide lepšie spracovanie chlapčenských postáv. V jej sérii sú symbolom odvahy, istoty, opory, zatiaľ čo dievčatá reprezentujú domov, lásku a myšlienky. Na jednej strane ide o podporu stereotypov, ale zároveň tým autorka nikoho neprotežuje a žiadna z postáv vyslovene nevytŕča z davu. Som rád, že som mal možnosť prečítať si všetky tri diely, aj keď som nebol z Mrázu nebo noci práve nadšený. Nič to však nemení na fakte, že Sara Raaschová vie vytvárať originálne zápletky. Ak ich dokáže v budúcnosti aj lepšie uchopiť a naplno rozviť ponúkané motívy, nepochybne sa zaradí medzi najobľúbenejšie autorky v danom žánri.

marekzakopcan.sk, 19.11.2018

Plameň v hmle - Renée Ahdiehová

Tento samurajský príbeh plný ľudských hodnôt, aj keď nebol úplne dokonalý, bol úžasný. Sladký, chytľavý, napínavý, záhadný, akčný.... ale teraz pekne po poriadku :) Táto knižka má úplne nádhernú, dokonalú, čarovnú, krásnu obálku. A to úplne najviac!! Chcela som už len kvôli tomu pávovi, ktorý je, ako som až neskôr zistila, rozkošný fénix. Kvietky meniace sa na ostré čepele nesú osobitý význam práve kvôli prefíkanej a šikovnej hlavnej hrdinke Mariko, ktorú som milovala ako hlavnú postavu. Mariko bola odhodlaná, lstivá, premýšľala a konala. Jej myšlienky, ktoré prislúchali neskúsenej žene vo svete nebezpečných skúsených mužských klamárov a výtržníkov, boli tak reálne. Premýšľa o tom, ako sa reagovať v cudzom svete a predstavovala si pritom ako by sa na jej mieste zachoval jej brat. Váhala a prehodnocovala. Spracovanie bolo geniálne. Zvláštne ako ľahko sa dá pracovať s ľudskými mysľami a autorka to využila v plnej paráde, keď z partie zo začiatku nelichotiach a drzých gangstrov vytvorila skupinku čestných drsňákov so zmyslom pre povinnosť. Netušila som, ako veľmi ma tento príbeh zaujme. Predstavovala som si veľa zvratov, ktoré nastali totálne iným spôsobom, ale pritom úžasne. Ani vo sne by mi nenapadlo, ako sa to bude vyvýjať a kam to povedie. Autorka si vymyslela ozaj neskutočne famózny dej. Fantasy z iného súdka. Možno aj preto ma to tak zaujalo. Chcela by som povedať, že to bolo bez kúziel a preto to bolo tak coool, ale tak to nebolo. V knižke sa nachádza veľmi veľa nadprirodzených javov, čarov a zvierat... až ste z toho takí zmätení, že neviete kde ste a čo sa deje. Tieto pasáže som musela čítať hneď niekoľkokrát. Totálne ma zmiatli. Obľúbila som si postavy a každú som s nadšením očakávala, ...kedy sa zas zjaví a rozpovie niečo viac. Tešila som sa na tie výmeny pohľadov, pretože som nikdy nevedela, kedy skončí jeden a začne druhý. Príbeh je napísaný pohľadom tretej osoby a opisuje prostredie a vnútro nie len Mariko a jej brata... vďaka tomu sa dozvedáme oveľa viac a sme len viac a viac zvedavý... Aj cez všetky tie úžasnosti, ktoré ma na knižke tak priťahovali má však knižka aj veľa negatív. Určite chcem však čítať pokračoanie a teším sa na to, kedy vyjde. Dúfam však, že nebude mať takú škaredú obálku ako v anj. No už teraz viem, že ma knižka bude uspávať a častokrát sa budem spamätávať z toho, kde vlastne som a čo mi uniklo, ale aj cez to mi táto japonská mytológia z neznámych dôvodov prirástla k sdcu a neviem sa dočkať, kedy zistím, čo sa stalo s Mariko a jej Čiernemu klanu.

nakridlachknih.blogspot.cz, 15.11.2018

Leigh Bardugo: Wonder Woman – Válkonoška

Ikony DC dorazily. Jsou mladší a vystačí si bez obrázků. Jako první se v knižní sérii zaměřené na mladší čtenářstvo představuje Wonder Woman a není to vůbec špatné. I když, abych hned sám sebe chytil za slovo, zase o takové představování nejde. Ostřílená, přesto stále mladá fantasy autorka, Leigh Bardugo (série Griša) se s čtenářem nemaže a posílá ho rovnou na Themyskiru. Tam zastihneme mladičkou Dianu (mající do Wonder Woman hodně daleko) uprostřed amazonského závodu, během nějž jí jisté události odvedou z ostrova a mladá bojovnice (záměrně ne válečnice, kdo bude číst, pochopí) tak po hlavě spadne do dobrodružství, ve kterém nepůjde o nic menšího než o záchranu světa. Pokud jste se ztratili v prvních větách této recenze, můžete mít s knihou drobný problém. Nečekejte totiž žádné dlouhé rozepisování, seznamování s postavou, ani elaborát na téma „Mytologie Amazonek, aneb jak vznikl ostrov, kde žijí pouze ženy“ atd. Tohle čtení počítá s alespoň trochu informovaným čtenářem, který má alespoň v základních otázkách ohledně Diany jasno. Neznamená to ale, že by se neobeznámení měli úplně ztratit, jenže Bardugo vás za ručičku prostě nepovede. Což mě trochu překvapilo. Čekal jsem spíš, že tahle série půjde naproti těm (zvlášť když míří na mladší cílovku), kteří si s DC ještě moc neodžili. Každopádně to, že Válkonoška nenaplňuje moje formální očekávání, neznamená, že je to hned špatně. Naopak věřím, že i těm, kteří nemají moc šajn, co je Wonder Woman zač, nabízí přímočaré dobrodružství, které navnadí jak na další knihy ze série DC icons, tak na jiné, komiksové příběhy „zázračné ženy“. Protože to, jak se Diana ve Válkonošce prezentuje, dokáže příjemně strhnout a odlehčené čtení začne hned od začátku příjemně utíkat. Natolik že brzy zapomenete, že hodně staví na archetypálních a klišovitých záležitostech, jakože Diana se musí co by hrdinka prokázat navzdory očekáváním okolí (především matky). Že celý problém lze vyřešit nějakým banálním úkonem, ale na cestě bude ležet spousta překážek ke zdolání. Že ten sladký kluk, který probouzí její zatím nevinnou sexualitu, není tím, kým se zdá. A naopak ty nejobyčejnější postavy se zachovají heroičtěji, než by se od nich čekalo. Zkrátka Válkonoška je napsaná trochu podle mustru stvoření hrdin(k)y v pár jednoduchých krocích. Ale naštěstí se jedná o tak zručně napsaný román, že šablonovitost skutečně nebudete řešit. Takže než se nadějete, zhltnete lehce přes 300 stránek poctivého dobrodružství, které i tím, jak se motá kolem mytologických záležitostí, jež mixuje s kontrastem moderního světa, dá vzpomenout na sérii s Percy Jacksonem. V tom dobrém slova smyslu. Poseidonův syn mi na mysli vytanul během obracení stránek nejednou. Podobně jako u Válkonošky šlo o skvělý oddech, který čtenáře vtáhnul a nepouštěl. Pokud jste se tedy s Percym setkali a líbil se vám, věřím, že vás i první díl DC icons potěší. I tím, že není až tak dětinský. Takže jestli se ti odrostlejší ptají, jestli má smysl tuhle knížku otvírat, zda nejde o moc infantilní záležitost, tak vás uklidním. Jako zanedlouho třicetiletý geek jsem se při čtení necítil nějak vzdálen tématu. Pubescentnímu čtenářstvu jde příběh naproti především věkem hrdinů a nějakou na to navázanou „problematikou“, ale jako napínavé vyprávění to bude fungovat bez ohledu na vaše datum narození. Závěrem bych si ale jen decentně povzdechl, že kniha by si zasloužila důslednější korekturu. Různých chybějících slovíček, chybiček a dalších drobností se v ní nachází vcelku dost. Ale to je spíš férový dovětek pro hnidopichy, že jemnocit gramatického nácka může utrpět újmu, příjemný pocit ze slušného zážitku ale nesmaže.

Multiverzum, 13.11.2018

Majka Danihelová púta na seba pozornosť

Majka Danihelová

V znamení ametystu je taká naša blogerská senzácia. Okrem toho, že ide o podarenú fantasy knihu, je to symbol, ktorý značí, že sny sa môžu splniť. Čo by ste robili, keby ste sa ocitli v Ametystovom lese? Kniha V znamení ametystu je v blogerskom svete už veľmi dlho. Prešla si niekoľkými veľkými alebo malými úpravami a samotná Majka Danihelová sa netají tým, že jej trvalo niekoľko rokov, než sa nakoniec odhodlala poslať knihu do vydavateľstva s úspešným verdiktom. Tlačená verzia uzrela svetlo sveta v CooBoo len prednedávnom, no internet je zamorený pozitívnymi ohlasmi. Kto by po nej potom nechcel siahnuť? Veď keď knihu tak chvália, určite sa nám určite bude páčiť. Na začiatku sa zoznamujeme s hlavnou hrdinkou a aj s Ametystovým lesom. Porozumieť všetkému, zistiť čo a ako funguje, bolo do istej miery pre mňa pomerne náročné. Začítať sa do knihy bol pre mňa nadľudský výkon, ale podarilo sa. Keď sa prekúšete cez celkom zložitý začiatok, tak si vás kniha podmaní a budete čítať a čítať, až zabudnete skoro vystúpiť z vlaku… netajím sa tým, že sa to stalo mne. Ešte, že vlak stál v konečnej stanici (smiech). Kniha si ma získala najmä pre jej originálnosť. Ak by som sa mala vyjadriť k Meggie, hlavnej hrdinke, tak by som musela byť asi trochu vulgárna. Je adolescentná divožienka je obdarená tvrdohlavosťou a sarkazmom. To čitateľ pocíti už pri prvých stranách, kedy je jej útek za mobilným signálom a slobodou prednejší, než život človeka, ktorý ju chránil pred strážami. Skutočne sa snažím vcítiť do jej veku, predsa len, nie som o veľa staršia, ale to správanie v hraničných situáciách bolo podľa môjho názoru prehnané. Tak, ako som si ja musela zvyknúť na našu výnimočnú červenovlásku, ona si musela zvykala na svet, v ktorom sa ocitla. Či ten zapríčinil miernu zmenu osobnosti k lepšiemu alebo noví ľudia, ktorých stretávala, neviem. Viem však, že to bolo do konca knihy s ňou pomerne znesiteľné. Pevne verím, že v pokračovaní si na Meggie zvyknem úplne. Omnoho viac som si obľúbila ďalšie postavy, ktoré sa v knihe vyskytujú a že ich nebolo málo. Široká paleta charakterov, ktorú nám Majka Danihelová ponúka, posunie príbeh na úplne inú úroveň. Jediná nevýhoda je v tom, že si musíte pamätať veľa nových mien. Tie, ktoré majú pôvod v Ametystovom lese, sú však veľmi pekné a výnimočné. Veľmi sa mi páči, ako autorka k príbehu pristupuje. Často sa stáva, že v knihách je čitateľ podrobený týraniu formou nedokonalých dialógov, opisov, gradácii deja, či až prehnanej akcie (alebo žiadnej). V tomto prípade opisy nie sú nudné a dialógy ma pomerne bavili. Žiadna súčasť knihy neprevláda nad inou a plynule sa dopĺňajú. Ametystový les mi do istej miery učaroval. Na Slovensku je len veľmi málo autorov, ktorí sa venujú fantasy príbehom pre mládež a hlavne tých, ktorí si vytvoria vlastné pravidlá. VZA je príjemným kúskom, ktorý obohatí náš trh. Čo mi je však trochu ľúto, je americké prostredie, z ktorého Meggie pochádza. Myslím si, že ak by sa príbeh zasadil do domácich podmienok alebo do prostredia bližšie neurčeného, slovenský čitateľ by mohol mať ku knihe ešte bližšie. Čo myslíte, je miesto deja knihy pre vás podstatné alebo to plne ignorujete? Z Ameriky sa stáva postupne akýsi trend vo viacerých oblastiach a už mi to tak príde, že kto tam niekedy nebol, akoby ani neexistoval. Musím však dať opäť autorke bod za naštudovanie si demografických a spoločenských podmienok danej krajiny. Taktiež berme do úvahy, že v Amerike príbeh len začínal, pre dej príbehu je dôležitý Ametystový les. Komu knihu odporúčam Meggie, nezabudnuteľná tínedžerka so silnou osobnosťou, sa ocitne v Ametystovom lese. Počas úniku do svojho sveta zažíva veľké dobrodružstvo, pričom nejde len o jej život, ale aj životy iných. Pri tom všetkom sa neformuje len čitateľova fantázia, ale aj jej povaha a hrdinka nám dospieva priamo pred očami. Priamy rozprávač len umocňuje úplné ponorenie do zaujímavého deja a silných emócií. Kniha sa číta pomerne jednoducho, autorka vsadila na svieži štýl, ktorý baví nejedného čitateľa. Fantasy príbeh by sa určite mohol páčiť mladším vekovým kategóriám, ktoré by sa vedeli s postavami knihy stotožniť a niečomu priučiť. Majka v knihe rieši aj vážnejšie situácie, s ktorými sa stretávame v bežnom živote, preto posolstvo, ktoré V znamení ametystu v sebe nesie, môže byť veľmi obohacujúce pre náš všeobecný prehľad. Je zložité utvoriť si pohľad na jednu knihu, pokiaľ je súčasťou série, preto sa teším na pokračovanie, ktoré nám má určite čo ponúknuť (myslím, že pre ten koniec si ho pýta viacero dychtivých čitateľov).

Jajibloguje.sk, 12.11.2018

Viac o knihe

Renne Ahdieh | Plameň v hmle

Oknihe Plameň v hmle som nevedela takmer nič. Všimla som si ju ešte predtým, než vyšla v preklade, no nikdy som sa k nej nedostala. Potom som sa však dozvedela, že ide o retelling Mulan, čo ma hneď zaujalo. Túto rozprávku som ako mladšia pozerávala stále dookola, čiže od knihy som mala veľké očakávania. Bohužiaľ, tak celkom ich nesplnila. Tešila som sa, že sa ponorím do tajomnej japonskej mytológie, preskúmam nové zákutia, novú kultúru, čo sa sčasti aj splnilo, ale spôsob, akým to bolo podané, sa mi nepáčil. Trochu ma frustrovalo a zároveň rušilo v čítaní, že v knihe bolo kopu cudzích slov a dosť často som sa musela pozerať do slovníka vzadu. Taktiež nechápem ich použitie. Prečo nestačilo napísať, že „bola to geiša“? Prečo tam muselo byť slovo geiko? Mnoho iných vecí bolo takto opísaných (tabi, uba, tatami...) a pripadalo mi to trochu zbytočné. Chápem, že autorka tým asi chcela lepšie zachytiť jedinečnosť prostredia, ale mne by sa jej svet zdal originálny aj vtedy, keby napísala: „kľačal na malej podložke vyrobenej z ryžovej slamy“ namiesto „kľačal na malej podložke tatami“. Slová, a tým pádom aj počet strán, by tak či tak neušetrila, keďže v slovníku vzadu všetko vysvetľuje. Pokiaľ ide o postavy, s výnimkou Mariko mi žiadna až tak nesadla. Hlavná hrdinka ma zaujala hlavne preto, že bola taká zvláštna, zvedavá a na niektoré veci sa pozerala úplne inak ako bežné YA hrdinky. Nesmierne ma bavilo sledovať, ako sa popasuje so svojimi povinnosťami, keď predstierala, že je chalan. Sľubovalo to mnoho vtipných, ale aj trápnych situácií. Na druhej strane, kapitoly jej brata ma vôbec neoslovili. Nedokázala som si k nemu vytvoriť žiadny vzťah a rovnako u mňa pochodili aj iné postavy. Môj dojem z čítania však najviac pokazila silená romantika a v niektorých častiach dokonca veľmi neprirodzené dialógy. Napätú atmosféru medzi Marikó a Ókamim som si nesmierne užívala asi do polovice knihy, ale potom niekde nastala chyba a ja som mala zrazu pocit, že ide o nevydarenú instalove. Postavy neustále dávali najavo, ako si lezú na nervy, ako sa neznášajú a z jednej strany na druhú sa to zmenilo na veľkú lásku. Pripadalo mi to, ako keby som vynechala niekoľko kapitol, počas ktorých si začali dôverovať a vytvoril sa medzi nimi hlbší cit. Kvetnaté a poetické dialógy môj zmätok, či už z romantiky, alebo z niektorých ďalších scén, len zhoršovali. V knihe sa našlo mnoho krásnych myšlienok, múdrostí, vecí na zamyslenie, ale všetkého veľa škodí. Aj toto je prípad tohto príbehu. Na mňa bolo tých prehnane múdrych dialógov priveľa. Začalo mi to prekážať ešte v prvej polovici knihy a zapríčinilo to, že som občas pri rozhovoroch len krútila hlavou. Jednoducho mi nedávalo zmysel, že by sa ľudia takto medzi sebou neustále rozprávali, neprišlo mi to reálne. Mnoho z tých rozhovorov ani nesúviselo s dejom či s vývojom postáv. Predstavovali len akúsi výplň, ktorá možno poslúži čitateľovi pri výbere z množstva pestrých citátov do recenzie, ale ako celok to u mňa nefungovalo. Napriek tomu, že na príbehu mi prekážalo dosť veľa vecí, sa kniha čítala veľmi rýchlo. Našla som v nej niekoľko zaujímavých záhad, ktoré ma nútili pokračovať, a bola som zvedavá na vývoj Marikinho charakteru. Keby ma Plameň v hmle vôbec nebavil, zrejme by som ho nedočítala, čo je dobré znamenie. Stále však váham, či sa chcem pustiť do pokračovania. Zhrnutie: Nádherná obálka, zaujímavá hlavná hrdinka, zato na môj vkus dosť nevydarená romanca a dialógy, ktoré nemusia sadnúť každému pre jedinečný štýl autorky. Kniha Plameň v hmle je v niektorých veciach výnimočná a v niektorých, naopak, priemerná. Čitateľ získa náhľad na japonské tradície, ale spôsob, akým sú spracované, mu nemusí vyhovovať. Najväčším pozitívom je hlavne to, že stránky sa mi míňali takmer samy a že kniha má takú super hlavnú hrdinku. Každý si však musí utvoriť svoj názor sám. Ak ste zvedaví, ako autorka spracovala retelling Mulan, rozhodne to vyskúšajte. Možno vám príbeh sadne viac ako mne a skôr sa stotožníte s vedľajšími postavami aj s netradičnými dialógmi.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 5.11.2018

Kendare Blake | Tri temné koruny

Kendare Blakeová

Knižka Tri temné koruny ma upútala už dávnejšie, ale rozhodla som sa, že počkám na preklad. Keďže s autorkou mám jednu skúsenosť (konkrétne s knihou Anna Dressed In Blood), bola som celkom zvedavá na tento jej nový fantasy počin. Oplatí sa ho čítať? Na začiatok by som chcela vyzdvihnúť nádherný svet, ktorý autorka vybudovala. Dnes je veľmi ťažké vytvoriť niečo originálne, ibaže toto je presne ten prípad, keď vás svet očarí aj prekvapí. Príbeh spracúva život troch kráľovien, ktorým je súdené navzájom sa povraždiť. Napokon zostane len jedna, tá, ktorá sa stane kráľovnou a bude vládnuť krajine spolu so svojimi ľuďmi. Kto napokon vyhrá? Spočiatku sa zdá jasné, komu bude patriť korunka, ale to by predsa nebolo ono, keby to autorka nechala takéto jednoduché. Dej sa postupne zamotáva, je prepletený intrigami a podlými plánmi, ktoré kuje rôznorodá zmes postáv. Čitateľ má niekedy pocit, že presne vie, čo sa stane (a aj sa to ozaj stane), no potom príde zopár momentov, keď mu to nedôjde. Tých je však naozaj len zopár a najväčší šok utrpí čitateľ až na úplnom konci. Je to od autorky riadny podraz. Alebo aspoň ja to tak vnímam, lebo prehrýzť sa touto knihou mi trvalo skoro tri mesiace a prvých dvesto strán ma vôbec neupútalo. Bola to jednoducho nuda. Nedokázala som sa vžiť do žiadnej postavy. Našlo sa ich tu neskutočne veľa a zlievali sa mi do nejasnej machule charakterov, ktoré sa snažia tváriť jedinečne, ale v skutočnosti také nie sú. Až po strane dvesto sa u mňa niečo preplo a konečne som si aspoň trochu začala užívať, čo čítam. Zapáčili sa mi tri sestry kráľovné a dokonca aj dej. No napriek tomu u mňa pretrváva dojem, že v knihe sa toho zase až toľko neudialo. Je to skôr pokojné než dobrodružné čítanie. Autorka dbá na dialógy a na precízne podanie medziľudských vzťahov. Je to určite dobré, no ak si postavy neobľúbite, môžete mať problém stotožniť sa s ich drámou. V istom momente som si dokonca pripadala, ako keby som pozerala telenovelu. Ak nechcete vedieť podrobnosti, nečítajte SPOILER: Sú tri kráľovné. Kamoška jednej kráľovnej má frajera, ktorý ju údajne miluje, ale on sa popritom vyspí s druhou kráľovnou. Tá kamoška, ktorú podviedol frajer, má taktiež matku, ktorá sa zase vyspala s bratom jej frajera a tento brat je pritom ženatý! KONIEC SPOILERU. Uf, ani neviem, či som to správne zhrnula, ale dúfam, že áno. Španielska telenovela je oproti tomuto nič, čiže som zostala mierne zmätená a zároveň udivená, že to vôbec autorka dokázala dať dokopy. Žiaľ, občas mi uniklo, prečo sa niektoré postavy správali tak, ako sa správali. Obzvlášť som nerozumela Josephovi. Niežeby ma táto postava nezaujala, skôr mi nedávalo zmysel to, čo vyvádzala. Spomedzi troch sestier, Arsinoe, Kat a Mirabelly, si neviem vybrať iba jednu, ktorá mi bola najsympatickejšia. Všetky boli podľa mňa dosť dôveryhodne zobrazené, aj keď ma na začiatku, tak ako ostatné postavy, neupútali. Za polovicou knihy sa ich charaktery viac vykryštalizovali a celkom ma zaujímalo, ako sa popasujú s výzvami, ktoré im autorka hodila do cesty. Z nejakého dôvodu som očakávala akčnejší záver, ani neviem prečo. Ten som síce nedostala, no vynahradilo mi to odhalenie na úplnom konci, ktoré nejedného čitateľa okamžite navnadí na pokračovanie. Tu však u mňa nastáva veľký problém. Ako som spomínala vyššie, prvých dvesto strán ma nebavilo. A pokiaľ sa tak dlho pri čítaní nudíte, ďalších necelých dvesto to iba ujde a potom dostanete to najlepšie doslova na posledných dvoch stranách, nenaštvali by ste sa? Chceli by ste čítať ďalší diel? Lebo ja som rozhodne naštvaná a zároveň sa cítim oklamaná. Prečo nebola celá kniha taká dobrá ako záver? Doteraz mám z príbehu zmiešané pocity. Zhrnutie: Pokiaľ vydržíte prvých dvesto strán, príbeh vás upúta. Ak by aj nenadchol, minimálne budete zvedaví na to, ako skončí. Dostanete pestrú paletu postáv, z ktorých si môžete vyberať svojich obľúbencov, taktiež sa rieši množstvo problémov vo vzťahoch či celkom zaujímavo je spracovaná i politika tohto precízne vybudovaného sveta, ktorý by si však zaslúžil o niečo viac priestoru. V niektorých častiach bol príbeh predvídateľný, zdĺhavejší a dosť priemerný, no záver odhalil niečo, vďaka čomu budete chcieť pokračovať v čítaní.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 5.11.2018

Viac o knihe

Plameň v hmle

Mariko je vydaná na cestu, ktorú jej určili jej rodičia. Predali ju synovi cisára, za ktorého sa má čo nevidieť vydať. Po ceste k jej snúbencovi ju a jej konvoj nečakane prepadnú. Zrazu Mariko ostane sama. Bez sluhov v nebezpečnom lese. Má tušenie, kto by ju chcel zabiť, no nevie prečo. Verí, že to bol Čierny klan. Rozhodne sa k nemu nenápadne pridať a zistiť, či to naozaj boli oni. V tom prípade sa rozhodne pomstiť seba aj svojich sluhov. V Čiernom klane to však vôbec nie je také, ako si to Mariko predstavovala. Všetko je úplne inak až na chlapcov, ktorí sú pomerne v jej veku. Veľmi inteligentní a smrtonostní. Nevedia však, kto v skutočnosti Mariko je. Príjme nové meno a novú identitu. Ukrýva sa medzi nimi.Ranmaru a Ókami sa stanú jej novými priateľmi, spoločne s jej mučiteľom Renom, či kuchárom Jošim. Pri nich sa učí samostatnosti, obranyschopnosti a uvedomuje si, aké škody jej otec pácha na obyčajných ľuďoch. V Čiernom klane nachádza lásku, jej spriaznenú dušu, ktorá je oveľa silnejšia a prekoná aj to najhoršie. No nie vždy. No Mariko neostane nepovšimnutá. Jej brat - Drak z Kai - sa ju rozhodne hľadať. Neverí rečiam o jej smrti, jednoducho cíti, že je stále niekde tu. Kto však skutočne prahne po jej smrti? A prečo? Veľmi sa mi páčil námet s Geišami, s celým prostredím a čajovňami. Ako si vlastne oni uctievajú čaje. :3 Konečne nie káva ale aj čajíčkari ako ja si nájdu to svoje :D. Mariko ako hlavná postava sa mi veľmi pozdávala. Bola sebavedomá, nenechala sa utláčať ani odradiť. Šla si za svojím aj keď musela preto niečo obetovať. Niekedy ma však štvalo jej správanie, či rýchle sa zamilovanie. Ako od nenávisti dokáže človek rýchlo prejsť k láske. Čierny klan bol pecka. Ich sila, jednotnosť, viera v seba, či odhodlanosť má môj obdiv. Ranmaru a Ókami sú skvelé postavy, ktoré mi hneď padli do oka. Aj keď som im mala chuť dať jemný preplesk. Mariko sa v celom príbehu snažila prísť na to, kto pozabíjal jej konvoj, no niekedy som si myslela, že jej to je vlastne jedno a nezistila nič. Na druhej strane však jej brat, ten bol rozhodný spraviť všetko len aby svoju sestru našiel. Dokonca sa spojil aj s ľuďmi, ktorým veľmi neveril, no nemal na výber. Potom tu bol jej snúbenec?! Úprimne, nevedela som aké pocity mám z neho. Najprv také neutrálne ale teraz ho asi neznášam. Bléuh. O jej rodičoch radšej pomlčím. Ich postavy sa tam veľmi neobjavovali. Ale aby vôbec nehľadali svoju dcéru? O tom niečo svedčí. No inak milá romantická zápletka, aj keď neviem, ako k tomu celému vlastne došlo. Plameň v hlme je pre teba, ak máš rád/a bitku, dobrodružstvá, pátranie po vrahoch spojené s romantikou. Ak však nemáš rád krv, radšej do Plameňa v hmle nevstupuj. Neočakávaj ani princeznovský štýl, no skôr kimono so smrtiacou palicou.

mycourtofdreams.blogspot.cz, 3.11.2018

Moja premiéra s Marie Lu

Virtuálne realita je zaujímavá, či už ako téma v knihe alebo na filmovom plátne. Naše možnosti sa každý deň posúvajú a možno raz fikcia sa stane skutočnosťou, ale dovtedy si budeme musieť vystačiť len s knižnou alebo filmovou formou. Úprimne ako tak sa pozerám na moju knižnicu, tak Warcross je jediná kniha, ktorá sa zaoberá virtuálnym svetom. Rozhodne nápad je originálny, ale predsa ju nepovažujem za knihu tohto roka. Možno keby je hlavná zápletka lepšie ukrytá a nedá sa odhadnúť hneď v polovici knihy, tak by tomu mala určite bližšie. Emika ako hlavná hrdinka je povahovo sympatická, rýchlo si ju obľúbite pre jej prefíkanosť a šikovnosť. Schopnosť dokázať nabúrať sa do hocijakého systému je pre ňu hračka, lenže nie je jediná. Viac postáv v knihe má hackerské schopnosti a sú dokonca lepšie ako ona. Čo považujem za výhodu, pretože svojím spôsobom sa stále môže posúvať vpred a vy nemáte pocit, že čítate o hackerskej bohyni. Je iná len tým, že má dúhové vlasy a tetovanie, čo sa v knihe často spomína a možno preto výzorom nezapadá medzi stereotypné postavy. Ale svojím pôsobením zapadá medzi tých hlavných hrdinov, ktorých si obľúbite, ale postupom času na nich zabudnete. Alebo sa stane tou postavou s dúhovými vlasmi a s tetovaním. Chcete sa s ňou stotožniť, ale skrátka to nejde. Emika nie je plochá postava, ale taktiež nie je prepracovaná. Poznáme len jednu jej stránku, ale v určitých situáciách neviem ako bude reagovať. Svojím spôsobom to dievča sa stále hľadá a vo svete je tak trochu stratená. V knihe sa nachádza kopu postáv, ktoré sú zaujímavé, ale autorka nám nedovolí ich dostatočne spoznať. Ani pomocou hlavnej postavy. Dúfam, že v druhej časti nám trochu viac odkryje aj z vedľajších postáv, pretože by bola škoda ich nespoznať aj z inej stránky. Vzťahy medzi postavami sú viac menej priateľské, ale problém je, že hlavná postava s nimi netrávi až toľko času, aby mohlo medzi nimi vzniknúť silné puto. Bohužiaľ, v tom to smere by som na to potrebovala viac strán, aby som tomu uverila. Čo sa týka romantiky, tak klamala by som, ak by som vám povedala, že ma nebavila. Aj keď mohla byť lepšie spracovaná , tak užívala som si chvíle medzi Hideom a Emikou. Síce ten ich vzťah vznikol prirýchlo a ani neviem ako a už boli spolu, ale zhodujem sa s názorom ostatných, že autorka sa nechcela venovať romantike. Dôležitá bola hra a scény, ktoré boli napäté s akciou. Nie raz ma to úplne pohltilo. Autorka sa venovala prostrediu, z ktorého vyťažila naozaj dosť veľa na to, aby som jej to zhltla aj sa navijakom. Jediný zásadný problém u mňa nastal s hlavnou a aj s vedľajšou zápletkou. Od polovice knihy som vedela, kam to smeruje a v duchu som si síce myslela, že to bude určite inak, ale žiaľ nie. Práve toto považujem za najväčší mínus knihy. Nechcem ju zaradiť k priemerným knihám, pretože Warcross sa číta neskutočne dobre vďaka štýlu autorky, nápad je originálny, ale možno keby kniha má viac strán, tak je o trošku viac prepracovanejšia, čo sa týka aj vzťahov, ale aj zápletok. Ja osobne knihu zaraďujem k nadpriemeru, hlavne vďaka nápadu a štýlu autorky. Určite siahnem po pokračovaní už len z dôvodu, že aj keď som koniec uhádla, tak vzniká tam pekná morálna dilema. A som veľmi zvedavá, ktorú cestu si Emika zvolí. Warcross je pre mňa nadpriemer, ktorý keby má o niečo viac strán, tak autorka sa možno dokáže lepšie vyhrať so vzťahmi a so zápletkami a bolo by to naozaj fantastické. Na druhej strane veľmi oceňujem ako sú napísané akčné scény, pri ktorých som mala pocit, že dej naberá na obrátkach, čo mi pripomína, že pokojné scény sa striedajú s tými akčnými a nemáte pocit, že dej stojí namieste. A to je rozhodne plus. Veľmi silnou stránkou knihy je šampionát, aspoň podľa môjho názoru. A celé pátranie po informáciách to oživuje ešte viac. Veľkým mínusom považujem práve odhalenie zápletky. Na druhej strane číta sa to veľmi dobre a ani sa nenazdáte ste na konci knihy. Takže ak sa ma pýtate, či si prečítať Warcross moja odpoveď je jednoduchá: Ak do nej pôjdete s malým očakávaním vaše nadšenie z tej knihy bude ešte väčšie než by bolo pôvodne.

Dogmatixx, 3.11.2018

Recenzia médii