CooBoo

Temný duet

This Savage Song alebo Divoká píseň vyvolala v roku 2016 v knižnom svete obrovský rozruch. Objavovalo sa množstvo kontroverzných recenzií od svetových blogerov a práve kvôli tomuto rozruchu sa stala populárnou. A jej pokračovanie na tom nebolo inak. Pri ňom bolo ešte viacej protichodných názorov. Ako zapôsobilo na mňa? Ubehlo šesť mesiacov, August a Kate sa rozdelili a obaja sa zmenili. Museli sa prispôsobiť situácii vo svete a už viac nezáležalo na ich snoch a nádejach. Kate naďalej loví príšery a žije svoj super akčný život. Len nie vo Verity, ale v inej časti sveta, kde vojna ešte nie je na tom tak zlé. August zatiaľ bojuje vo Verity a snaží sa zachrániť zvyšky mesta, v ktorom žil celý život a svojich milovaných. Lenže musel sa naozaj stať niečím, čím donedávna vôbec nechcel byť - príšerou, ktorá berie životy. Chýbal mi ten starý August, ktorý bol milý a dobrý a výnimočný. Áno, mala som rada aj tohto, lebo bol badass aj všetko, ale na neho to nesedí. Z tejto dvojky patrí táto rola Kate. Páčilo sa mi, ako bol August prepracovaný - ako mnohokrát bojoval sám so sebou, nevedel sa rozhodnúť, či je to správne, keď mu jedna jeho časť vravela áno a druhá nie. Bolo super, že autorka nám dala možnosť vidieť aj myšlienkové pochody druhej strany - príšery, ktorá to všetko znovu rozpútala a ktorej ide o viac, ako o smrť Henryho Flynna. Mrzí ma však, že Ilsa nedostala oveľa viac priestoru. Ilsa je totiž pre mňa asi najzaujímavejšia postava z tejto série a dúfala som, že autorka jej dá zopár kapitol, aby sa o jej minulosti čitatelia dozvedeli oveľa viac. Taktiež máme možnosť spoznať novú postavu sunaja, ktorý bol iba to - Soro - a Soro bolo neskutočne krvilačné a divoké, ale ocenila som, že bolo aspoň lojálne. Existují dva druhý příšer. Jedny chodí do ulic na lov a druhé žijí v lidské hlavě. S těmi prvními mohla bojovat, o to nebezpečnější byly ale ty druhé. Měly vždycky, vždycky náskok. Musím povedať, že dejovo sa mi jednotka páčila viac. Tu bol začiatok super, akčný a zaujímavý, ale potom to trošku spomalilo a dosť dlho sa to vlieklo práve v tomto duchu. Aj naďalej to však bolo zaujímavé a ja som si úplne užívala čítanie. Vytvorila som si obrovský vzťah k postavám, práve preto, že boli neskutočne prepracované a realistické. Samotný dej a udalosti boli plné akcie, bitiek, smrti a krvi, čo bol pre mňa totálny raj, pretože práve tieto veci milujem vo fantasy knihách. Veľmi obdivujem autorku za to, ako úžasne spracovala tento príbeh. Vymyslela jeden geniálny, zvrátený svet plný príšer, ale nie jedného druhu, ale rovno viacerých. A dokonca aj im vdýchla neskutočný život, dala osobnosti, vytvorila ich špecifické črty a zvyky. Pritom nám tiež ponúkla skvelých záporákov, ktorí to tam mnohokrát otočili hore nohami a dokázali, že aj temná strana má šancu v mnohých prípadoch vyhrať. Čo ma trošku hnevalo, bola tá nová príšera, o ktorej sme sa vlastne počas celej knihy nič nedozvedeli. Nemyslím Sora, ale tú druhú. Prišiel mi tam úplne zbytočný, nasilu natlačený len preto, aby sa niečo dialo aj mimo hlavnej dejovej línie. Vlastne tam ani nezohral nijakú dôležitú úlohu, a pritom mal obrovský potenciál to tam všetko totálne skomplikovať a zapliesť. Nuž, autorka ho tam asi dala len ako takú ozdôbku. Veľmi oceňujem ten koniec. Tým u mňa Victoria Schwab tak neskutočne stúpla. Pretože to bolo ukončené tak, ako to byť malo. Tak ako to osud chcel a inak si to ani neviem predstaviť. Lidé byli složití. Definovali se nejen tím, co udělali, ale také tím, co by udělali za jiných okolností. Jejich lítost je formovala stejně jako činy a rozhodnutí, za kterými stáli, i ta, která by nejraději neudělali. Nemohl vrátit čas, protože ten běžel jen kupředu, ale lidé se změnit mohli. Ak hľadáte niečo nové a originálne, rozhodne siahnite po tomto. Je to príbeh s temnou atmosférou, kde príšery nie sú len v rozprávkach a hrdinovia bojujú na život a na smrť vo vojne, ktorú majú veľmi malú šancu vyhrať. Stretnete tu veľmi zaujímavé postavy so zaujímavými životmi, kopu tajomstiev, podrazov a intríg a nezvyčajné priateľstvá a spojenectvá. Takisto originálne spracovanú tému hudby, ktorá tu nie je ako priateľ, ale ako vražedná zbraň.

World of Books, 28.7.2018

Wonder Woman: Válkonoška

Neviete čím to je, že sa začínajú množiť knihy o superhrdinoch? Možno je to stúpajúcou popularitou filmov od Marvelu alebo DC, možno je to len náhoda. Každopádne nie som z tých, čo by sa na niečo takého mohli sťažovať, keďže sama patrím medzi fanúšikov superhrdinov, aj keď som sa ešte nikdy nedostala ku komixom. Aj preto som vďačná, že sa nájdu autorky, ktoré túto tématiku priblížia aj takým ako som ja. Wonder Woman: Válkonoška - Leigh Bardugo Leigh Bardugo sa rozhodla zobrať (takmer) všetkým známy príbeh o Wonder Woman a trošku ho prerobiť. Kniha vyšla vrámci série štyroch kníh o mladých superhrdinoch DC Icons, v ktorej sa známi autori young-adult kníh rozhodli priblížiť príbehy DC hrdinov z ich tínedžerského obdobia, čiže z doby predtým ako sa stali tými, ktorých pozná celý svet. V tejto verzii Diana ešte nie je Wonder Woman, ale len mladé dievča žijúce na ostrove plnom Amazoniek, ktoré má pocit, že medzi ne nezapadá a chce dokázať, že aj ona si zaslúži byť nazývaná Amazonkou. Svoju šancu dostane keď vedľa ostrova stroskotá dievča, Alia, ktoré sa rozhodne zachrániť aj napriek zákazu. Ani len vo sne ju nenapadne, čo tým spustí, keďže Alia nie je len obyčajné ľudské dievča. Patrí do pradávneho rodu Válkonošiek, ktoré odjakživa privolávali nezhody a vojny medzi ľudí. Dievčatá sa tak ocitajú v ťažkej situácii, keď sa odhodlajú ísť do sveta a nájsť riešenie ako Aliinu silu zastaviť skôr, ako sa naplno prebudí. Najkrajšia vec na celej knihe je vzťah medzi Dianou a Aliou, ktorý sa postupne vyvíja a upevňuje, vďaka čomu kniha vysiela dobrú správu o sile ženského priateľstva. Nie je tam žiaden chlap, ktorý by prišiel a zachránil situáciu zatiaľ čo dievčatá by sa vďačne prizerali. Tu berú celú záležitosť do rúk ony dve a nezabúdajú chrániť jedna druhú nech sa deje čo sa deje. A myslím, že to bol aj hlavný zámer knihy, pretože nie je nadupaná akciou, ale skôr sa sústreďuje na hĺbku postáv a ich vzťahov. Tým sa samozrejme nesnažím povedať, že je kniha plná nudných rozhovor a opisov a nič sa tam nedeje. Je tam viacero akčných stránok, kde-tu nájdete aj milé a humorné časti, pri ktorých sa zabavíte, len to nemá príliš rýchly spád a niektoré časti sú pomalšie. Nie je to najlepšia kniha od Leigh Bardugo, ale stále je napísaná veľmi dobre a pozorný čitateľ si z nej odnesie veľa. Odporúčam všetkým fanúšikom komixových príbehov, no aj keď o Wonder Woman nič neviete nemusíte sa báť, všetko je pekne vysvetlené a pochopí to aj "nezasvätený" človek. 4/5

Čaro kníh, 18.7.2018

Krutá krása

Môže nás ešte retelling Krásky a Zvieraťa prekvapiť? Na trhu sa objavila ďalšia novinka – Krutá krása. Čím autorka urobila príbeh iný sa dozviete v článku. Anotácia Převyprávění klasické pohádky Kráska a zvíře. Již od narození byla Nyx zaslíbená krutému vládci svého království – a to vše jen proto, že její otec uzavřela s tímto vládcem pošetilou dohodu. A také už od narození trénovala, jak ho zabít. Nyx nenávidí, jak ji její rodina ovládá a tlačí ji do něčeho, co sama nechce, ale v den svých sedmnáctých narozenin přesto odchází do paláce, aby se provdala za tvora, kterého nikdy neviděla. A má jasný plán, zabít vládce, zmocnit se jeho zámku a ukončit jeho devět set trvající nadvládu nad celou zemí. Ovšem panovník ji od samého začátku překvapuje a přitahuje a jeho sídlo není tím pochmurným místem, o kterém jí rodiče vyprávěli. Avšak aby zůstala loajální své rodině, stejně ho musí zabít! Anebo ne? O autorke Krutej krásy Keď mal jej starší brat trinásť rokov, založil si s kamarátmi klub amatérskych spisovateľov. Rosamund Hodge sa k nim pripojiť nemohla, pretože mala len osem. Vtedy okamžite prisahala, že keď bude veľká, stane sa spisovateľkou. V roku 2014 debutovala svojím prvým románom. Vyštudovala angličtinu na univerzite v Dallase a taktiež stredovekú angličtinu v Oxforde. Potom sa presťahovala do Seattlu, kde začala pracovať s počítačmi. Môže byť láska skutočne krutá? Pevne verím, že rozprávku Kráska a Zviera poznáte. Príbeh veľkej lásky inšpiruje mnohých a preto vidíme rôzne adaptácie či už v knižných podobách alebo na filmových plátnach. Nedávno som čítala Na lovu. Zakrátko v Česku vyšla kniha Krutá krása, ktorá sa taktiež radí medzi retellingy. Názory na túto novinku sa rozchádzali. Niektorí vraveli, že ide o nudný klišé príbeh s veľmi predvídateľným dejom. Iní sa zase prikláňali k názoru, že chémia medzi hlavnými hrdinami proste funguje a kniha sa čítala takmer sama. Myslím, že obe strany mali v niečom pravdu. Začiatok príbehu sa mi zdal byť veľmi nudný a nezáživný. Negatívne myšlienky Nyx a jej veľká túžba po pomste ovládala každú stranu a veľa krát som knihu zatvárala. Vždy sa snažím však príbeh dočítať a dať mu šancu, aby som ho potom mohla s čo najväčšou objektivitou zhodnotiť. To, čo sa stalo potom ma veľmi prekvapilo. Dej začal naberať spád. Objavila sa akcia. Túžba po pomste prerástla do túžby oslobotiť démona Ignifexa, aby už ďalej nemohol ubližovať iným. Nyx sa s ním začala zbližovať a vznikajúca láska medzi nimi nenechala na seba dlho čakať. Zo zvieraťa sa stala obeť a naša kráska, hoci ju otec zapredal pre svoje osobné blaho, mohla ako jediná situáciu vyriešiť. Áno, dej bol jednoznačne predvídateľný, ale vzhľadom na to, žeide o retelling, vôbec mi to neprekážalo. Keďže viem, o čom je pôvodná rozprávka, myslím, že je to celkom jasné. Autorka sa s týmto prevedením ale dosť pohrala. Páčili sa my prvky mytológie, ktoré vsadila do deja. Nachádza sa tu klišé zápletka? Áno. Ale každá láska je taká krásna (ak je čistá a úprimná), že mi to absolútne neprekážalo. Naivita v romantických príbehoch je vítaná, pretože v zamilovanosti je prirodzená. Dialógy ma bavili a to nielen medzi hlavnými hrdinmi, ale napríklad aj s démonovým tieňom. Prirodzene posúvali dej a dodávali mu ten správny šmrnc. Mne osobne sa príbeh páčil. Skúste mu dať šancu (ak vám neprekáža čítanie v češtine). Začiatok je síce ubíjajúci, ale potom sa to všetko tak rýchlo rozbehne, že ani nebudete vedieť a už budete na konci. Komu knihu odporúčam Po knihe by mali siahnuť milovníci rozprávok, osudových lások a dobrých koncov. Ak je vám blízky príbeh Kráska a Zviera, toto je to pravé pre vás. Možno vás kniha v ničom novom neprekvapí, ale výborne si pri nej oddýchnete a možno aj zamyslíte. Láska medzi Nyx a Ignifexom nie je vôbec sebecká alebo zlá. Niekedy mi tohto démona dokonca prišlo aj ľúto, pretože svoju ľudskosť stratil už dávno, no pri svojej kráske ju znovu získal. Svieža young adultka je mile čítanie, ktoré nikomu neublíži, ale zase ani priveľmi neohúri. Autorkin pohľad bol však jedinečný a príbeh dokázala obohatiť svojhou osobnosťou a pretransformovať ho do trochu inej roviny.

Jajibloguje.sk, 6.7.2018

Věž úsvitu

Věž úsvitu – je presne kniha, na ktorej je pekne vidieť, ako sa z krátkej novely stane plnohodnotné literárne dielo. V ktorom autorka nezabudla na nič – nájdete tu napätie, akciu, lásku, ale i humor a srdcervúce scény. Do knihy som sa púšťala veľmi skepticky, nakoľko som vedela, že celý príbeh je prerozprávaný zo strany Chaola. A ten sa mi v predchádzajúcich knihách pekne sprotivil. Preto som sa na čítanie tejto knihy, ani veľmi netešila. Ale v konečnom dôsledku som sa dočkala presného opaku. Pretože Chaol je úplne božský. Konečne sa prestal ľutovať a opäť sa z neho stal zrelý chlap, ktorý si stojí za svojimi rozhodnutiami. Je pravda, že som knihu prvých štyristo strán pokladala za priemerné čítanie, ktoré ma síce ničím neurazilo, ale ani ničím nenadchlo. No potom to prišlo, ten zlom, ktorý ma dokázal vyhnať z komfortnej zóny. Posledných dvesto strán ma úplne dostalo a celú dobu som si hovorila – konečne toto je poriadny príbeh, ktorý od knihy očakávam. Toto je to, čo som hľadala a v čo som tajne dúfala. Na knihe sa mi tiež páčilo, že tam autorka zapojila dej odohrávajúci sa v piatej knihe, čiže som pekne vedela, kde sa časovo nachádzam. Podľa mňa to bol skvelý ťah, ktorý si zaslúži pochvalu. Tiež, sa mi páčilo, že Chaol dostal konečne šancu dospieť. Ďalej musím kvitovať perfektné spracovanie a popísanie Chaolovho ochrnutia a celý proces liečby. No nesmiem zabudnúť ani na ostatné postavy, ktoré boli spracované do posledných detailov. Z každej postavy som cítila, akoby to bol reálny človek, ktorého môže kedykoľvek stretnúť na ulici. V tejto časti nastalo niekoľko dejových zvratov a je z nej cítiť, že sa už všetko pomaly uberá ku koncu a veľmi dúfam, že to bude úžasný koniec. Teda aspoň tomu všetko nasvedčuje. Už teraz sa nesmierne teším na chvíľu, kedy sa mi do rúk dostane posledná toľko očakávaná časť série.

Fantaztika, 6.7.2018

Tri temné koruny

Kendare Blakeová

Začiatok knihy bol veľmi mätúci, keďže každá kapitola bola z pohľadu inej kráľovnej, či jej priateľov a jedná sa o on-rozprávanie. Našťastie sa tomu dá rýchlo pochopiť a pekne som si to v hlavičke potriedila, že o kom sa teraz dozvedám. Príbeh bol zaujímavý aj keď niektoré veci sa zbytočne naťahovali a nemali pointu. No ďalšie však boli úplne mega, kedy som nevedela prestať čítať a len šla ďalej. Treba sa len do toho dostať. Oceňujem, že kráľovné neboli žiadne rozmaznané paničky, ale rozumné, aj keď mali len 15?, dámy. Nehrali sa na to, čo nie sú a už museli riešiť životné rozhodnutia bez svojich rodičov. Mega vedľajšie postavy, ktoré som si hneď obľúbila, možno viac ako samé kráľovné :D. A akože ten koniec bol brutál. Oddychové čítanie s dávkou mágie vám určite padne vhod na tieto letné noci. Ak však očakávate romantiku, tak jej veľa nedostanete, no netvrdím, že tam žiadna nie je. Príjemné prostredie, do ktorého hneď zapadnete. Pin on Pinterest Zaujímavá zápletka, dej, prostredia, postavy. Ešte raz chválim vedľajšie postavy a ich životy. Knižka sa číta veľmi rýchlo. Potrebujem druhú časť ASAP!

Môj svet snov a kníh, 2.7.2018

Viac o knihe

Krutá krása

V poslednej dobe sa s re-tellingmi ako keby vrece roztrhlo, a to hlavne s tým čo čerpajú z obľúbenej rozprávky o dievčaťu v knihách a zvierati, ktoré si ju postupne získa. Možno si poviete, že takéto knihy nie sú pre vás, pretože aj keď príbeh je prerozprávaný inak, vždy sa jedna o ten istý koniec, dej a postavy. Prečo by ste si teda mali prečítať túto knihu? Podľa mňa za to naozaj stojí a je to hneď niekoľko dôvodov. Kniha má len 250 strán a pôsobí pomerne útlo, a tak sa veľmi rýchlo a ľahko číta, no nič to nemení na tom, že ak čakáte typickú, povedala by som až plytkú rozprávku, budete sklamaní. Ak pozorne čítate aj mimo riadkov, čo tu je celkom dôležité, zistíte, že kniha ponúka nový pohľad na "hrdinské" rozprávkové postavy a ich príbehy, ktoré každý z nás môže chápať inak. "Usmieva sa, pretože je zachránená. Je zachránená, pretože ja umriem." VA1sledok vyhÄ3adA!vania obrA!zkov pre dopyt nyx and ignifexPrvá vec, ktorá ma hneď na začiatku prekvapila, bola hlavná postava - Nyx. Od "Belly" som čakala poslušné, skromné dievča s čistým srdcom, ktoré je zmierené zo svojim osudom - aj keď už anotácia naznačuje, že sa pokúsi Zviera - teda Ignifexa (super meno nie? len kým som si ho zapamätala) zabiť. No aj tak ma šokovalo, že Nyx často myslela na to ako svoju sestru nenávidí a myslí na to, prečo ona nemôže byť tá, ktorá musí zahodiť svoj život. Keď mal jej otec vybrať, ktoré dievča vyberie ako nevestu pre Ignifexa, rozhodol sa obetovať Nyx, pretože mu bola viac podobná, naopak Astraia už odmalička pripomínala jeho zosnulú manželku. Nyx tak bola odmala vychovávaná bez lásky otca- venoval sa len jej výcviku a celú svoji ostatnú pozornosť venoval svojej obľúbenej Astraii, ktorá bola zlatíčko celej rodiny. Páčilo sa mi, že sa Nyx správal ako normálny človek v jej situácii - aj keď sa snažila, vždy vnútri cítila pocit krivdy a hnevu. Veď kto by nie? Už od začiatku sa nehrala na hrdinku, a aj keď prijala svoju úlohu, neznamenalo to, že sa tým vnútri zmieri a bude šťastným obetným baránkom. "Si nádej nášho ľudstva" VA1sledok vyhÄ3adA!vania obrA!zkov pre dopyt nyx and ignifexTo, že milujem grécku mytológiu už asi všetci viete, a tak som bola strašne rada, že ju autorka zapojila do rozprávkového sveta, ktorý však spravila oveľa temnejším a prepracovanejším na viacerých rovinách. Zapojila príbehy a božstvá nie len gréckej a rímskej mytológie, ale dokonca aj staršie pohanské (ktoré neviem či si vymyslela alebo tiež použila zo starých príbehov). To všetko spolu perfektne fungovalo, a tak celý jej vykreslený svet pôsobil magicky ale zároveň aj skutočne, čo veľmi oceňujem. Ak máte už niečo z mytológie načítané, nájdete tu kopu narážok, no ak aj nie, autorka všetko dôležité vysvetlí. Celkovo atmosféra knihy je dosť ponurná a temná, no jednoduchý štýl písania autorky a vzťah Nyx a Ignifexa to celé v niektorých chvíľach trošku odľahčuje. Milujem ich doťahovanie - boli spolu fakt podarení, a na ich spoločné časti som sa vždy najviac tešila, pretože pri tom sme mali možnosť postupne odhaľovať tajomstvo, ktoré nám autorka už na začiatku naznačila. Spolu sa dokonale dopĺňali - nie len Zviera malo aj svoju dobrú stránku, ale aj Kráska svoju temnú. "Jeden je jeden jediný a navždy už ním zostane." Zvyčajne preferujem knihy, ktoré sa odohrávajú na mnohých miestach a vystupuje tam veľa postáv. No aj keď sa tu nachádza len naozaj minimum postáv a dej sa prevažne odohráva na jednom hrade, celá ta komorná atmosféra perfektne dokopy funguje a aj opisy obyčajných činností, ktoré by ma inokedy nudili, tu proste nejako pasovali. Napriek tomu, že dynamika knihy je pomalá - nemáte tu žiadne veľké boje a akčné scény, nachádza sa tu dráma, napätie, hlboké myšlienky a postavy, ktoré sa konečne správajú ľudsky. To všetko a hlavne koniec, ktorý je záhadný a prinúti vás sa aj zamyslieť, ma presvedčilo o tom, že kniha si zaslúži 4 kačičky a určite ju odporúčam ľudom, ktorý hľadajú prerozprávanie rozprávky, ktoré aj keď sa drží hlavne osnovy, ide svojou vlastnou, hlbšou cestou, a tak nikdy neviete, čo máte ďalej čakať.

Never Trust a Duck, 1.7.2018

Lov stínu

Mám rada sci-fi aj young adult a úplne najradšej mám putovanie vesmírom, takže som si nemohla nechať ujsť Lov stínu, ktorý sľubuje toto všetko dokopy. A sľub plní! Qole je neuveriteľne mladá kapitánka vesmírnej lode, ktorá sa zaoberá lovom nebezpečného tieňa. Sama má totiž s tieňom zvláštne spojenie, vďaka ktorému je významná pre výskum istej kráľovskej rodiny. Preto sa princ Nev ako radový člen posádky infiltruje na jej loď a je rozhodnutý Qole za akúkoľvek cenu získať, veď to všetko robí pre vyššie dobro! Onedlho však Qole s Nevom musia prekonať svoje nezhody a spojiť sa proti spoločnému nepriateľovi. Lov stínu je akčný už od prvej strany. Autori sa nás rozhodli hodiť rovno do víru udalostí a postupne, akoby mimochodom, nás oboznámiť s fungovaním sveta, hlavnými aj vedľajšími postavami a ich motiváciami. Podarilo sa im to síce urobiť tak, že som nebola ani príliš zmätená, ani príliš zahltená informáciami, no pri tom všetkom sa mi akosi nedarilo lepšie spoznať a obľúbiť si hlavné postavy. To je rozhodne škoda, pretože ma spočiatku ku knihe prakticky nič neťahalo. Vnímala som, že je dobre premyslená a napísaná a, keď už som si k nej sadla, všetko bolo fajn, ale nič ma nenútilo rýchlo pokračovať v čítaní. Tento stav však našťastie nebol trvalý. Postupne som si vytvorila lepšiu predstavu o tom, čo sa deje a na postavy som si zvykla, hoci sa mi nedostali tak úplne pod kožu. Knihu som čoraz väčšmi oceňovala. Akcia sa z nej po nadupanom začiatku totiž nevytráca, skôr naopak. Ide o veľkú, napínavú jazdu plnú nebezpečenstva a časom i prekvapivých odhalení, keďže nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Dostalo sa mi tiež primeranej dávky môjho milovaného vesmíru, či už v podobe návštevy rôznych planét alebo v podobe samotného tieňa. Ani neskôr však informácií a technologických podrobností nie je priveľa a nespomaľujú dej. Samotná zápletka je tiež dosť dobre vymyslená. Keďže kniha vyšla v roku 2017, musela si odfajknúť všetky povinné kolonky za diverzitu, aby zapchala ústa frfľošom. Podľa aktuálneho trendu teda v rámci niekoľkočlennej posádky nechýbajú postavy s rôznymi farbami pleti, rôznou orientáciou a pre istotu je jedna z postáv ešte aj genderfluid. Osobne som spočiatku prevracala očami. Až po čase som uznala, že v tomto prípade diverzita nepôsobí tak nasilu ako obvykle a autorom sa predsa len podarilo všetky postavy napísať dostatočne komplexne. Za veľké plus považujem, že sa kniha zaoberá tiež rodinnými vzťahmi a priateľstvom. Nevyhnutná romantika sa v tomto prípade rozvíja len pozvoľna a nenašli by ste tu presladené scény. Dokonca ani striedanie pohľadu Qole a Neva neslúži iba na to, aby sa mohli vzájomne obdivovať, ale ponúka nám širšiu perspektívu. Záver je vyriešený mojím obľúbeným spôsobom. Menšia zápletka načrtnutá v tomto dieli je uzavretá a postavy opúšťame v pokojnejšej chvíli, no nechýba ani nalákanie na pokračovanie v podobe narčtnutých problémov týkajúcich sa prakticky celého vesmíru. Aby som to zhrnula, Lov stínu je skutočne solídne vymyslená a čitateľne napísaná kniha plná akcie a zvratov, akurát ma celkom "nedostala" po emocionálnej stránke a trochu mi trvalo, kým som sa do nej začítala. Z toho dôvodu odo mňa získava 4 hviezdičky.

The Bookland, 26.6.2018

David Levithan - Den co den

Názov: Den co den Autor: David Levithan Séria: Den co den #1 Žáner: YA Počet strán: 360 strán Hodnotenie na GR: 3,97*/160 294 hodnotení Anotácia: Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života. Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den. "Teprve v drobných detailech se tihle lidé začínají rozchádzet a všechno je najednou hrozně složité a sporné. Jako by nebyli schopní si uvědomit, že bez ohledu na to, kdo je členem jaké církve, bez ohledu na pohlaví, barvu kúže nebo púvod, máme všichni společných 98% toho, kým jsme." Den co den je kniha, ktorá vyšla už pred pár rokmi. A vtedy na seba strhla ako-takú pozornosť a našla si aj nejakých tých čitateľov. Znovu sa do pozornosti dostala potom, čo sa do kín dostal film, ktorý vznikol práve na základe tejto knihy. A spolu s uvedením filmu do kina si vydavateľstvo Cooboo pripravilo aj re-edíciu vydania s touto úžasnou filmovou obálkou. "Kdyby se to netýkalo nikoho jiného, byla by to snadná volba. Ale není to tak vždycky? A není vždycky problém v tom, že se to týka i někeho jiného?" Den co den je kniha, ktorá nie je taká úplne obyčajná. Totižto, sledujeme príbeh z pohľadu A, ktorý sa každý deň budí v tele niekoho iného. A nikdy nezostáva v tom tele dlhšie ako jeden deň. Vždy je to niekto v tom istom veku, a vždy zhruba v tej istej oblasti. A sa snaží zbytočne nemeniť život toho človeka, v ktorého tele sa práve nachádza. A tak sa jedného dňa zobudí v tele Justina. Ide do školy, ako obyčajne by Justin išiel, a tam stretáva Rhiannon. A tu sa začínajú veci komplikovať. Totižto, A proste niečo ohľadne Rhiannon učaruje a on/a túži ju vidieť častejšie. A tak sa všetko začína čoraz viac komplikovať a zamotávať...a viacmenej, tá hlavná zápletka ostáva podobná ako vo filme. Čo sa mi veľmi páčilo bol práve ten pohľad na to, ako to všetko prežíval/a A. Presne to mi vo filme chýbalo - aké to bolo preňho sa budiť vždy v inom tele, snažiť sa pochopiť život toho daného človeka a adaptovať sa. A tak sa deň čo deň ocitá A. vždy v inom tele a tá variácia ľudí bola o trošku iná ako vo filme - vzhľadom na to, že predsa len nemohli do filmu dať všetko, tak v knihe nájdete hneď viacero dní, ktoré sa vo filme neocitli - a niektoré som veľmi ocenila, lebo to bola taká príjemná zmena od takých obyčajných, priam až stereotypných postáv. Čiže, rozhodne si kniha zaslúži veľké plus práve vďaka tejto variácií postáv a aj vďaka tomu, že predsa sa v tej knihe nájde niečo, čo vás núti čítať, aj keď ste videli film. Bohužiaľ, čo beriem ako trošku nevýhodu je to, že tu chýbal nejaký väčší pohľad práve na život Rhiannon. Viem, že existuje akési "pokračovanie", čo je prerozprávanie tohto istého príbehu ale práve z pohľadu Rhiannon, ale proste, mi to chýbalo aj tu v tejto knihe - aspoň pár vecí prehodiť a podobne. Totižto, prišlo mi to tak, ako keby sa oni dvaja nebavili nikdy o ničom extrémne dôležitom alebo osobnom (hlavne, ak to malo by o nej). Ale každopádne, David Levithan píše neskutočne dobre a rozhodne tá kniha stála za to, aby som po nej siahla - a užila som si čítanie aj tak neskutočne a vôbec nezáležalo na tom, či som videla film aleb nie. Čo beriem ako veľké plus je aj samotný väčší náhľad do mysle A. (čo som už spomínala), a aj trošku iné zápletky ako sme mohli vidieť vo filme - ťažko povedať, čo sa mi páčilo viac, ale obe variácie deja mali čo to do seba. Popravde, obe dokopy dávajú taký ten ideál - ako to častokrát býva. David Levithan hoci neprišiel s najjednoduchším dejom, ho ale zvládol bravúrne a dotiahol to do konca tak ako sa patrí na takého dobrého autora. A takisto, veľké plus za koniec! Oveľa lepší než som čakala (a mohla som dúfať) a nemohla som byť viac spokojnejšia s tým, ako sa to celé skončilo. "Čas letí. Někdy to nevnímáte, ale někdy jako byste cítili každou vteřinu." David Levithan vo svojej knihe Den co den nerozoberá iba jednoduché otázky, a ba naopak, zaoberá sa aj tými zložitejšími - či už existencionalistickými alebo aj menej "závažnými" ako otázky ohľadne lásky a podobne. Rozhodne sa dá povedať, že knihá má potenciál zaujať veľmi veľký okruh čitateľov, či už tých mladších alebo aj starších. Den co den sa určite zaradí medz jednu z najlepších kníh, ktoré som za tento rok čítala - a možno nie len za tento rok.

Never Trust a Duck, 20.6.2018

Replika

Odkedy som pred pár rokmi prvý raz zbadala túto knihu, nikdy som na ňu tak celkom nezabudla. Áno, prišlo veľa iných, možno i lepších, no vždy som tak nejak dúfala, že ma táto jedinečnosť neobíde. A stalo sa. Po pár uponáhľaných rokoch vyšla Replika i v jazyku skoro-materinskom a ja som dostala šancu prečítať si dva odlišné, no zároveň neobyčajne podobné príbehy, ktoré tvoria jednu knihu. Pin on Pinterest Všetko sa to začalo pomaly. V prípade repliky Lyry tajomne a melancholicky, v príbehu Gemmy zasa depresívne a pubertiacky, no na oboch stranách knihy sme si najprv prešli klasickým zoznámením sa s prostredím, svetom a ostatnými postavami. Čítalo sa to veľmi rýchlo a príjemne, naozaj ma bavilo objavovať tajomstvá a zákutia oboch svetov a spolu s našimi dvoma hlavnými hrdinkami zisťovať informácie o podivnom inštitúte. Oba príbehy mali niečo do seba, napätie sa postupne stupňovalo a ja som nedočkavo čakala na dávky akcie. Prišli. Od napätia som nevedela obsedieť a čítala som ako vietor, len aby som sa dostala ďalej. No potom sa objavil problém. V jednom okamihu som na chvíľu stratila iskru knihy. Prečítavala som sa cestou nesmierneho napätia, ale ja sama som ho nezažívala. Čítala som o motýľoch v bruchu, no ja som necítila ani len muchu. A hoci som pri čítaní prežívala príjemné chvíle a užívala som si atmosféru knihy, čakala som veľké bum, alebo aj malé bum, no neprišli. Koniec sa k tomu síce priblížil a vytvoril odrazový mostík na ďalší diel, no ešte stále to nebolo ono. "Ve Tmě za očními víčky Lyře explodoval vesmír, rozpínal se v zářivém jasu jako život sám. A ako ani tento príbeh nebol iba obyčajným príbehom, tak postavy v tejto knihe neboli iba obyčajnými postavami. Prvá s ktorou som sa zoznámila ja, bola Lyra. Tajomná, tichá, naivná, no i napriek tomu silná dievčina, ktorej bolo celej život hovorené, že nie je človekom. To ako vnímala svet bolo často krát priam detinské, avšak práve to ju, i jej príbeh v mojich očiach spravilo naozaj výnimočnou. Občas sa chovala hlúpo. Veľmi hlúpo. A inokedy zasa hlúposti aj hovorila. No aj napriek všetkému sa pre mňa tvrdohlavá a až príliš sladká Lyra stala nenahraditeľnou. Nenahraditeľnou replikou. Oproti vskutku zaujímavej replike stál aj príbeh Gemmy, dievčiny, ktorá akoby ani nepatrila do tohto sveta. A hoci sa na prvý pohľad zdalo, že dostala od života naozaj všetko, niečo v jej živote naozaj chýbalo. Nikdy pre nikoho nebola najdôležitejšia. Jej otec, veľké bizinisové zviera, sa na ňu nikdy nepozrel s láskou v očiach a jej mama ju nikdy nepohladila a nepošepla jej ako veľmi ju miluje. A Gemma sa odpoveď na to "prečo" pokúsi nájsť práve na tajomnom ostrove. A práve vďaka prepleteniu osudov dvoch dievčat sme mali možnosť spoznať nebojácneho Jakea, ktorý sa ako jediný dostal na tajomný ostrov, repliku číslo 72, ktorý ako jediný utiekol a (perverta) Peta, ktorý ako jediný Gemmu považoval za najdôležitejšiu. A práve tieto tri výnimočné postavy spolu s neobyčajnou sestrou a diabolským doktorom naozaj zamávali týmto príbehom. Hlavným dôvodom slávy tejto knihy je veľmi netradične nie jej obsah, či postavy, ale jej formát. Jediná kniha totiž v sebe ukrýva dva príbehy (jeden spredu a jeden zozadu ). V podstate nejde o nič revolučné, no vďaka tejto výnimočnosti sa knihomoli rozdelili na dva tábory- tí, ktorým to príde zaujímavé a tí, ktorí túto zvláštnosť preklínajú. Ja osobne som sa rozhodla formát využiť a tak som preskakovala z jedného príbehu do druhého. A úprimne? Páčilo sa mi ako to celé splynulo s posolstvom príbehu o prepájaní osudov a o dvoch príbehoch, ktoré sa kdesi spájajú a inde rozpájajú, no tento unikátny formát by unikátnym mal i zostať. "Ale kamkoli se otočila, všude viděla jen odraz sama sebe." Občas ma až zamrazilo z toho aký reálny tento príbeh môže byť. Na jednej strane sú totiž ľudia navlas rovnakí ako my. Každý deň riešia vlastné problémy a starosti, naháňajú sa za svojimi snami, a pritom ani nevedia, čo sa deje pár metrov od nich. Tento príbeh nám ukazuje náš ľudský svet v tej najhoršej podobe a predostiera tie najzákernejšie ľudské vlastnosti. A hoci nám kniha okrem inštitútu vlastne neukázala žiadne nové, či magické miesta, vďaka nej som sa naozaj zamyslela nad tým, akým zlým sa svet môže stať, ak zabudneme myslieť na ostatných. "Stáli ve tmě, uprostred ničeho. Za daných okolností si víc už nemohla přát." ?? posolstvo o dvoch spájajúcich sa príbehoch ?? postupné odkrývanie tajomstiev v inštitúte ?? prepojenie reálneho života v ktorom sme, spolu s tajomným inštitútom a príbehom ?? Lyrine vnímanie sveta ?? vedľajšie postavy a ich dotvorenie príbehu ?? premyslenosť ?? mnoho pekných myšlienok o spoločnosti ?? príjemné čítanie ?? občasné tiché miesta ?? nezmyselné "romantické" dialógy ?? nedostatočné vysvetlenie záhad Repliku by si si mal/a prečítať, pretože... ... pri tom zažiješ naozaj príjemný únik z reality a vonkajšieho sveta. Zároveň sa pri tom zamyslíš nad našou spoločnosťou a ako človeka ťa to hádam posunie vpred. A hoci pri čítaní zrejme neobjavíš Ameriku, na túto knihu len tak ľahko nezabudneš.

V krajine kníh, 15.6.2018

Na lovu

Keď som sa púšťala do čítania tejto knihy, nemala som žiadne očakávania, pretože som nevedela do čoho sa púšťam. Pred čítaním som si neprečítala ani jednu recenziu, dokonca som si nepozrela ani anotáciu. Kniha ma jednoducho zaujala vzhľadom hneď na prvý pohľad. Viete si preto asi predstaviť, ako som bola prekvapená, že ide o modernú adaptáciu mojej obľúbenej rozprávky? Kráska a zviera je veľmi pekná rozprávka, na ktorú sa dá vymyslieť veľa rôznych adaptácií. Kniha Na lovu je jednou z nich. A musím povedať, je to pekne spracované prevedenie starého príbehu. Knihu som si užila od prvej stránky, až po tú úplne poslednú. Je pravda, že k nej mám niekoľko výhrad, ale s celkovým prevedením príbehu som v konečnom dôsledku spokojná. Najskôr sa pristavím pri tých výhradách. Väčšina príbehu sa mi zdala byť písaná príliš rozťahane, na viacerých miestach sa príbeh vliekol ako sane v lete. Chýbala tomu iskra a zase naopak koniec knihy sa mi zdal byť až priveľmi uponáhľaný a taký, ako keby useknutý v tom najlepšom. Bola by som rada, ak by autorka záver knihy rozšírila aspoň o jednu stránku. Toto sú v podstate moje dve jediné výhrady, ktoré ku knihe mám. Aj napriek vyššie zmieneným výhradám, sa mi kniha čítala veľmi dobre. Veľmi som si čítanie užívala a keď som sa do knihy naozaj začítala, zhltla som ju v priebehu dvoch dní. A to je pri mojom tempe čítania (v poslednej dobe) čo povedať. Kto nevidel túto knihu na vlastné oči, prosím bežte sa na ňu pozrieť do najbližšieho kníhkupectva, jej grafické spracovanie je brilantné. V knihe sa striedajú dvaja rozprávači kráska – Jeva a zviera. Časti krásky sú dlhšie, obšírnejšie a tvoria akési jadro celého príbehu. Oproti tomu časti, ktoré rozpráva zviera sú vo veľkej miere zmetené, niekedy nesúvislé a inokedy šialené. Práve tieto časti sú v knihe pekne graficky rozlíšené. Veľmi sa mi páči, ako sa autorka dokázala vžiť do mysle divokého zvierať a ako dokáže čitateľovi podať jeho duševné rozpoloženie. Knihu Na love rozhodne odporúčam všetkým priaznivcom rozprávok. Nemajte však na ňu veľké nároky a som si istá, že vás milo prekvapí.

Fantaztika, 12.6.2018

Recenzia médii