E-shop Restorio Klub mladých čitateľov

Recenzia médii

  • Recenzia médii

Inteligentné mládežnícke romány

Akadémia pre mladé dámy si tento polrok opäť pripravila špeciálny vzdelávací plán. Sophronia na nás znovu vychrlí svoj dôvtip s ironickými poznámkami a bude musieť statočne čeliť nielen sprisahaniam, ale aj dvom mužom bojujúcim o jej náklonnosť. Podarí sa jej vykľučkovať z nepríjemností tak, aby pri tom neporušila pravidlá spoločenského správania? Druhý diel série Akadémia pre mladé dámy začína tam, kde sme dej prvej knihy Etiketa a špionáž zanechali. Sophronia a jej kamarátka Dimity začínajú druhý polrok na Akadémii a čaká ich dôležitá skúška. Sophronia v nej uspeje veľmi dobre a ostatné kamarátky sa k nej začnú správať veľmi nepriateľsky. To však pre ňu nie je až taký problém a venuje sa ďalej svojim tajným prechádzkam po škole, ktorá sa nachádza na palube vzducholodi. Sophronia často smeruje svoje vychádzky do podpalubia, kde získava informácie od čmudičov, ktorí udržujú vzducholoď v chode. „Sophronia mala tendenciu hrbiť sa a mademoiselle Geraldine sa ju to zúfalo snažila odnaučiť. ‚Nemôžete stáť strnulo ako orangutan!’ karhala ju. ‚Stoja orangutany strnulo?’ šepla Dimity.” Všetky dievčatá sa pripravujú na debutantský ples odpornej Monique, ktorý organizuje v obrovskom a veľkolepom Londýne. Sophronia musí prekuknúť jej plány, a preto sa snaží nasadiť niekoho, aby sa tiež uchádzal o jej priazeň a votrel sa na ples. Okrem toho sa na palubu dostanú aj chlapci z Bunsonovej a Lacroixovej chlapčenskej polytechniky, čo bolo dovtedy nemysliteľné. Sophronii začne dvoriť syn vojvodu Felix Mersey, čo je dôvod, aby si preskúšala svoje majstrovstvo v manipulačnom zvádzaní. „Sophronia zoskočila. Monique ju okamžite štuchla lyžicou. Predok Sophroniiných šiat zrazu zdobil poriadne veľký fľak od džemu a pichala ju kľúčna kosť.” Postupne sa dostávame hlbšie do plánov rôznych sprisahancov, špiónov a zisťujeme, aké postavenie majú upíri v alternatívnej viktoriánskej spoločnosti. Vzducholoď s Akadémiou smeruje do Londýna hlavne kvôli novému pokusu o prelet vzducholode cez éterosféru, čo by v prípade úspechu znamenalo veľkú výhodu pre všetkých vypočítavcov. „‚Tak čo to potom je?’ Podal jej nebezpečne vyzerajúci predmet. ‚Iba prenosný prístroj na čiernenie topánok s tlakovo riadenou emisiou sadzí a doplňujúcou výbavou na dosiahnutie čo najvyššieho lesku. Pre štýlových a večne zaneprázdnených džentlmenov.’” Oboch nápadníkov si hlavná hrdnka drží primerane od tela, takže nemusíme riešiť ľúbostné pletky, ktoré by narušili charakter knihy, založený na dievčenskom školskom prostredí. Aj napriek tomu si užijeme istú dávku koketérie a vypätých situácií. Páči sa mi, že autorka má cit pre vyváženie dialógov a opisov. Všetko je naservírované podľa istého vzorca, čo vás núti prečítať knihu na jeden dych. Krátky vnútorný monológ hlavnej postavy, opis situácie, dialóg, opis prostredia a oblečenia nasleduje v rýchlom slede opakovane za sebou. Postavy mi prirástli k srdcu vďaka faktu, že ma ničím nenudia a neiritujú. Dej nestráca dych, vtipné dialógy sa vyostrujú s príchodom chlapcov na palubu vzducholode, sprisahania sú zamotanejšie, úlohy dievčat mimo výučby rafinovanejšie a róby sú popisované bohatšie. Nie je možné, že by sa táto knižná séria nepáčila niekomu, kto má rád inteligentné mládežnícke romány, ktoré sa netočia okolo ľúbostnej zápletky. Kniha Poklony a sprisahania je predovšetkým oddychovka plná bláznivých dialógov, šialených vynálezov, špiónskych techník a kostýmov.

www.citaj.to, 21.1.2016

Ako sa stať úspešnou špiónkou

Úklon, otočka, zamieriť, vrhnúť. V Prípravnej akadémii pre mladé dámy je nácvik trepotania mihalníc rovnako dôležitý ako zdokonaľovanie sa v umení smrti. Etiketa a špionáž je prvým dielom zo série Akadémia pre mladé dámy. Napísala ju naslovovzatá odborníčka vystupujúca pod pseudonymom Gail Carrigerová. Gail je povolaním archeologička, ale oveľa viac ju baví písať steampunkové príbehy, popíjať anglický čaj a písať na svoj blog o vintage oblečení. Príbeh určený pre mladé dámy nám ukáže, že Anglicko v 19. storočí nemusí byť pre ženy nudné. Namiesto manželstva v mladom veku a vyšívania ich môže čakať život plný odhaľovania sprisahaní, sprenevery a poznávania moderných zbraní. „Takže nás trénujú na to, aby sme sa stali vrahyňami. Alebo si zo mňa len robia žarty?" Hlavnou postavou je Sophronia Angelina Temminnicková, ktorá je vybraná na základe tajného náboru. Sophronia presne netuší, aké vzdelanie jej prípravná akadémia poskytne. Táto večne zvedavá a nie príliš slušná dáma vás od začiatku dostane svojou nebojácnosťou, priamosťou a vtipom. Autorka vás neunudí dlhými opismi, ani monológmi, namiesto toho vám ponúkne množstvo Sophroniiných vtipných hlášok. „Ak je prípravná škola plná čajového pečiva, bezpochyby by som si ju postupne obľúbila." „Tie sklenené taľafatky majú slúžiť ako ozdoby alebo vražedné nástroje? Pripomínajú mi nože. Môžu lustre pôsobiť hrozivo?" Úsmevnosť knihy umocňujú aj zaujímavé názvy kapitol: „Pozor na lietajúcich banditov, lebo nemajú vhodný odev ani spôsoby alebo: Nikdy nehádžte cesnakovú zemiakovú kašu do muža s kušou." Sophronia sa na ceste do záhadnej školy stretáva s Dimity, ktorej dar reči dobre dopĺňa Sophroniin zvyk konať bez rozmyslu. Zatiaľ čo Sophronia sa viac blíži k špiónke, Dimity je viac dáma, ktorá omdlieva pri pohľade na krv. Špeciálna akadémia, do ktorej sa obidve dostanú, sa nachádza na tajnom mieste vo vzdušnom priestore a tvorí ju obrovská vzducholoď s niekoľkými balónmi. Sophronia postupne odhaľuje, čo sa na akadémii skutočne vyučuje, prečo škola bojuje s lietajúcimi banditmi, ale aj kto sú jej zaujímaví vyučujúci. Popri tom vedie ustavičné škriepky so svojou súperkou Monique. Dokáže Sophronia svojej rodine, že sa stáva naozajstnou mladou dámou, a dokáže získať to, čo všetci hľadajú? „Človek zvyčajne neočakával také výrazné líčenie, ak nešlo o ženy s pochybnou povesťou. Aká prípravná škola má v učiteľskom zbore prostitútku?" Gail pokračuje v trende mládežníckych fantasy, ktoré sa odohrávajú na školách, ale pritom si razí vlastnú sympatickú cestu. Hravo si volí špecifický jazyk pri ktorom sa nebojí ani pritvrdiť. Postavy sú vykreslené veľmi živo. Sú sympatické a ľahko podľahnete ich kúzlu. Autorka sa nevenuje vo veľkej miere náplni výučby jednotlivých hodín, ani detailnejšiemu opisu školy, ale to sa pri rozsahu a tempe knihy ani nedá. Na môj vkus som si teda nemohla naplno vychutnať jedinečné interiéry školy, ale dúfam, že to autorka napraví v ďalších častiach knižnej série. Ktorá žena by sa už len nerada navliekla do dobových kostýmov a pritom sa učila, ako sa stať úspešnou špiónkou? Ak vám doteraz takáto možnosť ani nenapadla, Gail Carrigerová vám dokáže, že nie je nič zábavnejšie a neobyčajnejšie. Gail, ktorá nosí iba vintage oblečenie, vás okúzli opismi detailov z garderób viktoriánskych dám, ktoré nezabúda okoreniť ani štipkou vražednej funkčnosti. Preto len s touto knihou pochopíte, načo je dobré mať pri sebe vždy stužku do vlasov, nožnice, vreckovku a parfum.

www.citaj.to, 29.12.2015

Je to čarovné čítanie

Ava Lavenderová je úplne normálne dievča. Až na to, že má krídla. Jej brat, dvojča Henry, krídla nemá, zato však vôbec nie je úplne normálny chalan. Vitajte v rodine Lavenderových. Ava Lavenderová sa s krídlami narodila. Boli je prirodzenou súčasťou ako oči alebo ruky, napojené na všetky telesné systémy. Nebolo možné ich amputovať. Pre medicínu sa stala neobjasniteľnou záhadou. Hoci sa Ava v knihe objaví až niekedy v polovici, práve ona je rozprávačkou nielen svojho príbehu, ale príbehu celej svojej rodiny. A dej je to hutný a plnohodnotný aj do času, kým sa Ava so svojimi krídlami vôbec narodí na tento svet. Všetci predkovia Avy boli trochu iní ako väčšina ľudí okolo nich. Tak svojsky milí a uletení. Čím dlhšie však človek knihu čítal, a čím viac sa ponáral do rodinných tajomstiev a trápení, tým väčšmi sa neškodné a milé čudáctvo menilo na trochu strašidelné šialenstvo. Zoznámime sa s prababičkou Maman, babičkou Emilienne a Avinou mamou Viviane. V predošlých generáciách sa, prirodzene, objavovali aj muži, ale ženy boli... dôležitejšie. A silnejšie. Láska v ich životoch mala svoje miesto, hoci to nikdy nebola láska šťastná. Žeby práve ona bola prekliatím rodiny? „Tvrdit, že Viviene Lavenderová mala pronikavý čich, by byl podceňující výrok. Dokázala poznat, jestli je žena těhotná ještě dřív, než to dotyčná zjistila sama – voněla zvláštní kombinací třtinového cukru a orientálních lilií. Štěstí mělo pronikavou nakyslou vůní citronu nebo limetky. Zlomená srdce voněla překvapivě sladce.“ Podivuhodné a krásne soužení Avy Lavender je knihou plnou smútku a nostalgie, ale, paradoxne, dlho vlastne vôbec nie je smutná. Napriek tým krídlam, na ne nezabúdajte ani na sekundu. Pri jej čítaní som na jazyku cítila chuť vanilky a pri srdci hrejivé teplo. Určite za to mohli koláče a pečivo, ktoré v miestnej pekárničke piekli najskôr babička a neskôr mama dvojčiat Avy a Henryho. Obaja súrodenci sú zvláštnymi bytosťami. Narodili sa v jeden deň z lona jednej matky a bývajú spolu v jednom dome, no predsa sú si absolútne cudzí. Alebo ich spája viac, ako sa navonok zdá? Avino „prekliatie“ je viditeľné a hmatateľné, krídla s rozpätím viac ako 3 metre neschováte len tak. Henry je na pohľad normálny. Až na to, že nerozpráva, pretože to nepovažuje za potrebné, má svojské tiky a neznáša dotyky. Ich mama Viviene urobí to jediné, čo si myslí, že potrebujú. Schová ich pred svetom v dome, ktorý im má nahradiť celý svet. Ale schováva v ňom najmä seba a svoju zranenú dušu. Pretože kým sa naučíme milovať niekoho, kto si to zaslúži, často najskôr prejdeme trpkou skúškou bolestnej lásky. A niektorí sa to aj napriek tomu nenaučia nikdy. „Na ty, kteří jsou jiní, číhá nebezpečí za každým rohem. A co byla naše rodina – já s křídly, Henry s němým jazykem a matka se zlomeným srdcem – než skupinka podivných bytostí?“ Leslye Waltonová napísala krásnu knihu. Podivuhodné a krásne soužení Avy Lavender je presne takou, ako to prezrádza už názov. Podivuhodnou. Na fantasy a sci fi príbehy sme zvyknutí, čo je však toto? Dielo plné fantázie, a predsa nie fantasy, dielo plné lásky, a predsa nie romantika. Autorka používa krásny jazyk, s absolútnou vážnosťou píše o absolútne nereálnych veciach priam ako o faktoch. Je to čarovné čítanie, ktorému som úplne podľahla. A vôbec som sa tomu nebránila. Ale považujem za dôležité upozorniť potenciálnych čitateľov, že niekoľko posledných strán preplačete. Román je drámou života jednej rodiny, členovia ktorej majú schopnosť získať si čitateľa bez zaváhania na svoju stranu. Odporúčam ho najmä citlivým a vnímavým dušiam, čitateľom, ktorí sa neboja okúsiť niečo neznáme. Mne toto dielo ostalo v duši.

www.citaj.to, 6.11.2015

Tinta

Táto kniha je jedna z tých, ktorú vezmete do rúk kvôli tomu, že vás niečím zaujme, hoci ste o nej nikdy predtým nepočuli. Mne sa zapáčila, rovnako ako mnohým ďalším ľuďom, kvôli zaujímavej a krásnej ligotavej obálke, no rovnako ma zaujal aj príbeh. Hlavná hrdinka Leora žije v dystopickom svete v ktorom si ľudia nechávajú na kožu zaznamenať všetky dôležité životné udalosti a tie potom určujú, čo sa s nimi po smrti stane. Všetko to malo až taký náboženský nádych a občas to bolo trochu desivé. Po smrti ľuďom doslova stiahli kožu a spracovali ju do knihy, ktorá potom prezentovala životný príbeh daného človeka. Brrr. No bolo to veľmi originálne a celý ten motív tetovania sa mi strašne páčil. Neboli to len obyčajné obrázky na koži. Leora ich dokázala "čítať", teda rozlúštiť ich skryté významy a vďaka tomu spoznať celý životný príbeh človeka, ktorý ich mal na tele. Ďalšia vec, ktorá bola fakt super, boli rozprávky a rôzne príbehy, ktoré boli súčasťou tejto komunity a ktoré viac-menej vysvetľovali históriu tohto sveta. To je podľa mňa v dystopických a fantasy knihách veľmi dôležité. Trochu čitateľa zasvätiť aj do pozadia príbehu, objasniť politiku a fungovanie celého systému. Bez toho mi príde ťažké naplno sa ponoriť do deja, pretože je vtedy tak trochu ťažko uveriteľný a ja furt len rozmýšľam, čo sa asi mohlo v minulosti stať, že to vyústilo do takéhoto spoločenského usporiadania. Tu to bolo síce vysvetlené tak trochu nepriamo, cez spomínané rozprávky a príbehy, no stačilo to. Musím sa však priznať, že zozačiatku som až taká nadšená nebola. Hlavne čo sa týka autorkinho štýlu písania. Prišlo mi to také nemastné-neslané, používala málo opisov a také tie holé vety, ktoré ma proste nezaujali. Prvých pár kapitol som sa zmietala medzi nadšením z originálneho sveta a sklamaním zo slabšieho podania tohto príbehu. Potom sa však niečo stalo, prišiel taký divný zvrat a ja som knihu nedokázala odložiť. Čítala som dlho do noci a tešila som sa, keď ju na druhý deň budem môcť znova zobrať do ruky. Dokonca sa mi zdalo, že aj to písanie sa postupne zlepšovalo, alebo som si naň postupne zvykala :'D Bolo to hlavne zaujímavým príbehom, ktorý stále napredoval a ja som chcela hrozne vedieť, ako to dopadne. V príbehu sa nevyskytovalo veľa postáv, len Leorina rodina, priatelia a ľudia s ktorými sa každý deň stratávala. Najviac sa mi páčil Obel, tatér ktorý ju zaúčal a u ktorého mala neskôr pracovať. Ani neviem, čím ma tak zaujal, možno jeho povahou- bol nekompromisný, často drzý, no zároveň veľmi láskavý. Ďalšou celkom zaujímavou postavou bol Oscar, ktorý sa tam zjavil tak trochu z ničoho nič a pomáhal Leore pri vyšetrovaní jej otca. Samozrejme že bol aj veľmi príťažlivý a tajomný, takže Leora mala trochu rozptýlenia od všetkého, čo musela riešiť. Nešlo však o takú tú klasickú romantickú linku ako v podobných knihách, čo sa mi fakt páčilo. V príbehu sa celkom často vyskytovala aj Leorina kamoška Verity a jej rodina, ktorá jej v mnohých veciach veľmi pomohla, potom Leorina mama, spolužiak Karl alebo Mel, ktorá v meste zohrávala úlohu rozprávačky príbehov a bola zároveň aj Leorinou mentorkou. Mám pocit, že tieto postavy nedostali až tak veľa priestoru a niekedy by som uvítala vedieť trochu viac z ich života... no na to možno bude viac priestoru v pokračovaniach :) Celková atmosféra príbehu bola taká zvláštna, bolo jasné, že sa niečo zomelie, no nebola som si istá čo... musím povedať, že veľa vecí ma prekvapilo a množstvo zvratov som vôbec nečakala. Hlavne posledných pár kapitol. Tam sa to všetko poriadne zamoce. Neviem, či to bol zámer, no miestami som mala pocit, že ani sama hlavná hrdinka poriadne nevie, čo si vlastne myslí a na koho strane stojí, zo všetkých tých udalostí bola poriadne zmätená... rovnako ako ja :'D Musím však povedať že Tinta ma v konečnom dôsledku vôbec nesklamala. Ponúka zaujímavý originálny príbeh ktorý sa rýchlo a ľahko číta, čo z nej robí knihu, ktorá určite stojí za to :)

strana36.blogspot.cz, 11.6.2011