To, čo z nás ostalo

Príbeh, ktorý vás tak trochu rozbije.. Niektoré knihy sa čítajú s ľahkosťou, iné vás vtiahnu a už nepustia – a To, čo z nás ostalo patrí presne k tým druhým. Laura Fechová nás zoberie do sveta, kde sa striedajú krehké okamihy lásky s tými, čo bolia až do kostí. Prostredie hokeja tu nie je len kulisou, ale živou súčasťou príbehu, v ktorom sa dvaja mladí ľudia pokúšajú nájsť miesto vo svete poznačenom ranami z detstva. Lili poznala skôr prázdnotu a sklamanie než starostlivosť a teplo domova. Detstvo s matkou závislou od alkoholu v nej zanechalo jazvy, ktoré sa len ťažko hoja. Útočisko našla až u tety, kde prvýkrát zažila, ako vyzerá milujúca rodina. Tam vstúpil do jej života Timotej – chalan s obrovským talentom a budúcnosťou na ľade, no aj s bremenom prísneho otca, ktorý výchovu zamieňal za tvrdosť. Spočiatku to boli smiech, dlhé rozhovory a nepopierateľná iskra. Ale rany, ktoré si obaja niesli, sa nedali tak ľahko umlčať. Nedôvera, tajomstvá a malé lži začali nahlodávať to, čo si spolu budovali. A stačila jedna nečakaná udalosť, aby sa všetko rozpadlo a roky mlčania zaplnili miesto, kde kedysi bývala blízkosť. Autorka dokázala postavy obliecť do takej reality, že máte pocit, akoby ste ich poznali. Sú nedokonalé, občas tvrdohlavé, inokedy zraniteľné, a presne to z nich robí živé bytosti, ktorým uveríte každé slovo. A hoci je láska medzi nimi silná, príbeh ukazuje, že dvaja zlomení ľudia sa nemôžu navzájom zachrániť, kým si sami nenájdu cestu k vlastnému uzdraveniu. Toto je kniha o tom, že rodinné rany sa prenášajú, ak ich nezastavíme. O tom, že odpustenie nie je slabosť, ale odvaha. A o tom, že niekedy to, čo z nás ostane po búrke, môže byť silnejšie, než si myslíme.